Bol koniec júna a to znamenalo koniec školského roka. Zoe sedela na schodoch a čakala na Alexa, ktorý mal prísť po ňu. Po pár minútach čakania, uvidela ako jeho čierne auto zastavuje a Alex má otvorené predné okno. Vykukol von a usmial sa.
,,Poď!" zavolal ju. S úsmevom vykročila k autu. Mala na sebe biele šaty, ktoré jej siahali po kolená. Na dotyk boli strašne jemné, až ich necítila pod prstami, keď nimi prechádzala po látke.
Boli prekrásne. Kúpil jej ich Alex na narodeniny začiatkom júna. Poprosil ju, aby si ich obliekla práve v tento deň, keď on končí strednú školu. Bude jej chýbať, ale kvôli kariére, mu bude fandiť. Ľúbila ho a moc. Sadla si do auta a hneď ucítila Alexove pery na tých jej.
,,Som rád, že si nezabudla na sľub." zamrmlal jej do úst, a tým ju urobil šťastnou. Odtiahol sa aby zaradil jednotku. Vyrazili na cestu do školy.
,,Si nervózny?" spýtala sa ho, keď si všimla ako si utieral pot z čela. Slabo prikývol.
,,Jasné, že som. Už zajtra odchádzam do Španielska a dnes je náš výnimočný deň, z ktorého si užijeme každú minútu spolu, dobre princezná?" Očkom sa na ňu pozrel, a keď uvidel, že prikývla, usmial sa a chytil jednou rukou tú jej. Stisol ju. Stisk mu samozrejme opätovala.
,,Ja som nervózna aj za teba," povedala a nadýchla sa, aby sa upokojila. Alex sa ticho zasmial.
,,Ty nemusíš byť nervózna." povedal a zabočil na parkovisko pred školou. Bolo tu dosť áut, taktiež aj autá rodičov, ktorí chceli povzbudiť svoje staršie deti, ktoré idú na vysokú školu. Alex zaparkoval pri ďalšom aute a obaja vyšli von. Zoe uvidela svoju triedu a triednu učiteľku. Celá trieda sa dohodla, že spoločne vojdú do školy, keď všetci prídu. Otočila sa k Alexovi.
,,Ja už pôjdem. Čaká ma trieda." oznámila mu a pobozkala ho na pery. Mal ich také jemné. Omotal svoje silné ruky okolo jej pása.
,,Dobre, zlatko. Tak choď. Ja sa musím pripraviť," pobozkal ju.
,,Ľúbim ťa."
,,A ja teba." zašepkala. Zakývala mu na rozlúčku a odkráčala k svojej triede. Celý proces bol jednoduchý. Príhovor primátora mesta, zástupkyni, riaditeľa, triedneho učiteľa štvrtákov a samotných štvrtákov.
Zoe videla Alexa stáť v poslednom rade za dievčaťom, ktoré nepoznala. Akoby vycítil jej pohľad, pozrel sa jej smerom a cez tú diaľku na ňu žmurkol. Začervenala sa, ale musela to zakryť, aby si to nikto nevšimol.
Potom už všetci odišli domov, ale Zoe a Alex si užívali spoločný deň prechádzaním sa po pláži, fotením sa a vymieňaním bozkov. Večer ležali vedľa seba a dívali sa na hviezdy, snívali, o tom ako keď sa vrát, budú mať dve deti. Dievčatko a chlapčeka.
Ale všetko sa zmenilo, keď nastal deň odchodu.
ČTEŠ
Vôňa starých kníh ✔
Novela Juvenil» Obaja mali tie isté záujmy. Staré knihy. Vôňa kníh bola pre nich domovom. Milovali starú knižnicu, do ktorej skoro nik nechodil. Avšak osud mal s nimi iné plány. Až jedného dňa... začali sa spolu rozprávať a spoznávať sa. Boli to pre nich krásne c...
