Zoe stála pred jeho domom a pozorovala ako dáva batožinu do svojho auta. Nechcela plakať, ale pozerať sa ako jej milovaná osoba odchádza, nezvládala bez sĺz. Bez suchých oči. Keď sa k nej otočil, videla v jeho očiach veľký smútok a okamžite sa rozbehla k nemu. Nevedeli čo si medzi sebou majú povedať.
Pár slov, ktoré z neho vyšli bolo: ,,Nezabudnem na teba, ani na to, keď som ťa uvidel v knižnici plnej vône starých kníh." zašepkal a ona sa rozplakala. To isté aj on.
Obaja nevydržali bolesť, ktorá bola dosť silná. Alex ju pritiahol k sebe a pristál na jej perách.
Poslednýkrát cíti jej vôňu.
Poslednýkrát cíti jej pery.
Poslednýkrát cíti na svojom tele to jej.
Poslednýkrát počuje jej dych.
Poslednýkrát počuje jej hlas. Už ju neuvidí a to ho bolí najviac. Prejde pár týždňov, keď sa nebudú vedieť a potom si na ňu nebude vedieť spomenúť. A to isté bude aj u nej.
Bolesť človeka mení, mení ho aj láska k niekomu, kto odchádza z vášho života navždy.
~
Ahojte!
To je predposledná kapitola. Ešte bude Epilóg. Dúfam, že ste naň pripravení. 👌😍😂
Aký máte názor na túto poviedku?
Páčila sa vám?
Páčil sa vám pár Alex a Zoe?
Napíšte mi do komentára... ❤️
s láskou
#BadGirl💋
ČTEŠ
Vôňa starých kníh ✔
Novela Juvenil» Obaja mali tie isté záujmy. Staré knihy. Vôňa kníh bola pre nich domovom. Milovali starú knižnicu, do ktorej skoro nik nechodil. Avšak osud mal s nimi iné plány. Až jedného dňa... začali sa spolu rozprávať a spoznávať sa. Boli to pre nich krásne c...
