osemnásta kapitola

95 16 0
                                    

,,Zoe ako si mu mohla dovoliť, aby ťa pobozkal?!" kričal na ňu Alex. Mala v očiach slzy. Bála sa, že ju navždy opustí.

,,Bolo to rýchle, Alex. Neuvedomila som si čo sa deje. A dala som mu potom facku, nakričala naňho. Nechcem, aby si sa na mňa hneval. Prosím." po lícach jej tiekli slzy. V jeho očiach zbadala ľútosť ale aj starostlivosť. Podišiel k nej a objal ju okolo pása. Ona zaborila hlavu do jeho hrude a rozplakala sa silnejšie. Bolo toho na ňu príliš.

Škola, šikana, šedá myš, bozk, odchod Alexa. Všetko sa na ňu hrnulo ako tornádo.

,,Prepáč mi, že som na teba kričal, no nahnevalo ma, keď som vás videl." zamrmlal jej do vlasov. Stisla ho bližšie k sebe a potichu plakala.

On ju hladkal po chrbte, pomaly a tíško upokojoval. Bolelo ho to, keď videl ako ju Michael pobozkal, ale veril jej. Ona by mu neublížila. Ľúbila ho. Preto ani on neudržal slzy, ktoré mal kvôli jej bolesti na krajíčku.

Vôňa starých kníh ✔Kde žijí příběhy. Začni objevovat