ôsma kapitola

121 20 0
                                    

Nevedela čo má povedať, no inštinkt jej napovedal, aby k nemu podišla a objala ho. Aj to spravila. Zišla po schodoch dolu a podišla k nemu. Nečakala na nič, len ho objala okolo trupu. Chvíľu mu trvalo pochopiť čo sa stalo, no potom ju objal tiež. Zatvoril pri tom oči a užíval si jej prítomnosť. Bol strašne rád, že ju má späť.

,,Chýbala si mi, Zoe." zašepkal jej do krku, ktorý následne pobozkal. Vedel, že jej to spôsobuje zimomriavky, lebo ťažko dýchala. Tak veľa vecí o nej vedel, tak ako ona o ňom.

,,Aj ty mne, Alex. Aj ty mne," tiež zašepkala. Potichu sa objímal, až kým nad ich hlavami začal padať prvý sneh. Oni si to vôbec nevšimli. Užívali si túto chvíľu len pre seba.

Vôňa starých kníh ✔Kde žijí příběhy. Začni objevovat