Kráčala po slnečnom chodníku a užívala si letný deň. Slnko pomaly začalo zapadať a pritom žiarilo oranžovo-ružovými odtieňmi. Mesto Kalifornia bolo tým najkrajšie, slnko tu bolo krásne počas leta. Dni tu boli horúce, ale keď tu už bývate od malička, zvykne si na to.
Práve prechádzala po pláži, v ruke mala svoje čierne topánky a obzerala sa okolo seba. Zbadala, že pár obyvateľov toho mesta ešte sedí na piesku, pozorujúc slnko a popritom sa rozprávajú. Ani si nevšimla, že niekto stojí neďaleko nej s nohami zaborenými do mokrého piesku, a morská voda mu zmáčala chodidlá. Slabo sa usmiala. Spoznala ho. Bol to on, no už nemal v ušiach slúchadlá.
Keď prechádzala okolo neho, otočil sa, aby zistil, kto ho vyrušil. Keď si ju všimol, Zoe zatajila dych, ale pozdravil ju a to ju veľmi prekvapilo.
,,Ahoj," jemne sa usmieval, kútiky úst mal zdvihnuté. Veľmi sa jej páčilo, keď sa usmieval. Tichým ahoj sa mu odzdravila a kráčala rýchlym tempom smerom k svojmu domu, ktorý bol našťastie na neďalekom brehu mora.
Bol to prenádherný výhľad na more a slnko, ktoré zapadalo. Skoro ráno vstavala, aby ten okamih, kedy znovu ráno vyjde, uvidela a potom sa mohla celý deň usmievať. V myšlienkach zablúdila nazad k okamihu ktorý sa odohral na pláži.
Prekvapilo ju, že ju spoznal a oslovil. Ešte nikdy sa nerozprávala s chalanom, preto ju to vystrašilo. Len pár dní spolu trávili v starej knižnici, ale nikdy sa spolu nerozprávali. Určite si ju všimol, keď naňho pozerala.
ČTEŠ
Vôňa starých kníh ✔
Ficção Adolescente» Obaja mali tie isté záujmy. Staré knihy. Vôňa kníh bola pre nich domovom. Milovali starú knižnicu, do ktorej skoro nik nechodil. Avšak osud mal s nimi iné plány. Až jedného dňa... začali sa spolu rozprávať a spoznávať sa. Boli to pre nich krásne c...
