Zoe sedela na parapete, ktorá bolo v starej knižnici. Niekoľko mesiacov sa tu neukázala, a preto sa rozhodla, že ju dnes navštívi. Bol koniec mája a vo vzduchu bola cítiť vôňa kvetov a nový život. Milovala jar, lebo to bolo ako ona. Ešte mesiac a Alex už tu nebude. Povzdychla si a oprela hlavu o stenu.
Chvíľu jej trvalo, kým si za regálmi s knihami, všimla známu postavu. Postava mala hnedé strapaté vlasy, a oči hnedé ako sladká čokoláda. Vedela kto to je a preto sa usmiala.
,,Alex," ozvala sa. ,,Viem, že si tam. Vyjdi von." Otočila hlavu tým smerom a vtedy spoza regálov vyšla oslovená osoba. Usmieval sa od ucha k uchu.
,,Ako si vedela, že som to ja?" opýtal sa a podišiel k nej. Mykla plecom.
,,Teba vždy spoznám." povedala a obdarila ho bozkom, ktorý jej on opätoval. Odtiahol sa. ,,Čo by si povedala, keby sme išli na výlet do hôr? Aspoň by sme užili spoločne chvíle o samote," poznamenal a čakal na jej reakciu. Usmiala sa a nadšene prikývla.
,,Rada by som šla. A kedy by sme išli?" Videla ako rozmýšľa, až kým sa na ňu nepozrel.
,,Čo tak tento víkend? V horách majú rodičia chatku a tam by sme mohli prespať." navrhol.
,,Dobre. Dohodnuté. Dúfam, že to nie je ďaleko." povedala Zoe. Alex pokrútil hlavou.
,,To nie. Len pár kilometrov na sever. Bude tam úžasný výhľad. Uvidíš, vyrazí ti dych." zašepkal jej do ucha. Zachichotala sa a objala ho okolo pása. Pobozkal ju na vrch hlavy.
,,Už sa neviem dočkať," povedala potichu a natešené do jeho hrude.
,,Ani ja sa neviem dočkať, keď budeme spolu," zamrmlal Alex. A Zoe vedela, že sa usmieva.
ČTEŠ
Vôňa starých kníh ✔
Novela Juvenil» Obaja mali tie isté záujmy. Staré knihy. Vôňa kníh bola pre nich domovom. Milovali starú knižnicu, do ktorej skoro nik nechodil. Avšak osud mal s nimi iné plány. Až jedného dňa... začali sa spolu rozprávať a spoznávať sa. Boli to pre nich krásne c...
