,,Veselé Vianoce!" usmeje sa na mňa pani pri vchode do obchodu.
Pozriem na ňu- vianočný gýčový sveter, červená mikulášska čiapka a sobie papuče- vyzerala ako z katalógu 'Buďte Vianoce!'.
Znechutene som na ňu pozrela, otočila sa na odchod a len kútikom oka som zazrela ten známy pohľad, ktorý mi venuje každý otrok tohto sviatku.
Kráčala som ďalej a naberala rôzne veci do rúk.
Ja možno neslavím Vianoce, ale za to mám vlastný sviatok. Obžerstvo.
V princípe to je vlastne to isté, len môj spôsob je lacnejší.
Náruč mám už plnú dobrôt, no ešte hľadám poslednú. Obídem pár regálov, kým nenájdem to najväčšie a najchutnejšie balenie čokolády. Na úplnom vrchu.
Od prekvapenia takmer zabudnem zatvoriť ústa. Veď tam by nedosiahol ani Ježiš!
Aj napriek tomu som sa o to chcela pokúsiť. Poklad, ktorý som doteraz stihla pozbierať, som položila na zem a preklínala sa, že som si nevzala... košík?
Obzrela som sa okolo seba a až tak sa začala šplhať nahor.
Nevedela som ako, no už som bola takmer tam, keď...
,,Čo to robíš?" ozvalo sa zdola. Nestihla som sa ani obzrieť, pretože som sa pošmykla a začala padať dole. Po ceste som strhla so sebou väčšinu tovaru a nakoniec dopadla na zem.
Presnejšie, na niečie telo.
Boli sme zavalení všetkými obeťami môjho pádu, tvárou v tvár, telo na telo.
Teda, aspoň som si to myslela, keďže som sa doposiaľ neodvážila otvoriť oči.
,,Prvýkrát v obchode?"
Sarkazmus v hlase ma prinútil oči otvoriť.
Bola som naozaj tvárov v tvár, ale s nejakým magorom, ktorý sa uškŕňal ako šibnutý.
,,Nie. A ty si prvýkrát s človekom? Očividne totiž nevieš, ako sa správať."
,,A ty si liezla na regál, z ktorého si spadla rovno na mňa a ešte ma aj urážaš."
Ten úškrn mu nie a nie zísť z tváre.
V bruchu som zacítila zvláštny pocit. Ja idem zomrieť od hladu a ten pajác ma tu ešte zdržuje!
,,Ako sa voláš?" zašepká mi priamo a doslova do úst.
Sme od seba na pár milimetrov a ja mám pery mierne pootvorené, takže to nebol až taký problém.
Zatajila som dych. Cítila som sa zvláštne a túžila som len zmiznúť.
,,Lili," vydýchla som vzduch, ktorý sa vo mne zhromažďoval.
,,Môžem ťa pobozkať?" spýtal sa.
,,Čože?"
Nechápavo som naňho zazrela a zvláštny pocit v bruchu sa mi rozlial do celého tela.
On, akoby si moju reakciu absolútne nevšimol, sa začal približovať, čo v preklade znamenalo, že chcel dať ústa na tie moje, pretože medzi nami bola takmer nulová vzdialenosť. No ja som sa uhla.
Rýchlosťou blesku som vyskočila, zhodila zo seba škatule potravín a nehľadiac na veci, ktoré som si chcela kúpiť, som vybehla z obchodu. Začala som utekať, chcela som byť už doma a zmyť zo seba posledných dvadsať minút, no po chvíli som sa pošmykla na ľade a spadla.
,,Neznášam Vianoce..."
///
Hey guys!
Už len 2 týždne do Vianoc, čo znamená tri týždne do konca roka, čo znamená, že nemám veľa času na písanie!😬😐😅
Nooo, každopádne, dúfam, že sa vám časť páči.💚
A NIE, NIE JE TO UNÁHLENÉ... MOŽNO...NIE AŽ TAK...IBA KÚSOK...OK, NEVIEM PÍSAŤ 💔😂
dobre, možno to je trochu rýchlejšie, ale nič sa prakticky nestalo...len náš shop assistant je debil, teda, aspoň podľa Lili😁😎❤️
(Kto uhádne, kým som sa inšpirovala pri výbere mena, dostane venovanie ku ďalšej časti 😜)
Taktiež mi určite dajte vedieť svoj názor na časť 💓
Lav u💚
YOU ARE READING
Grinch Girl
Romance,,Vianoce som nikdy neoslavovala, nemala som na to dôvod, chuť ani vôľu. Bolo to tak každý rok a mne to nevadilo. Až kým neprišiel do môjho života niekto, kto mi túto myšlienku úplne vyvrátil..."
