Niečo málo pred treťou som vkladala kľúč do zámky, oblečená a pripravená na naše rande s Adamom. Následne som vyšla von, kde ma hneď ovalil studený vzduch a padajúci sneh. Už len kráčať v tom hustom snehu nebolo dvakrát príjemné, no ísť takmer hodinu autobusom v hotovej kalamite, bolo stokrát horšie. Ak by ma na konci tejto cesty nečakal Adam, pravdepodobne by som už po piatich minútach prestúpila na autobus domov. No myšlienka na stretnutie s ním vo mne vzbudzovala pocit nádeje, mala som dojem, že vďaka nemu to zvládnem. Nemohla som sa naňho vykašľať, nie po tom, čo som si doobeda uvedomila. Stále som sa síce bála, že to je priskoro, no čo ak to cíti rovnako? Nemohla by som žiť týždne v nevedomosti len preto, že nebol vhodný čas.
Pred budovu kina som sa dostala pár minút pred štvrtou a prvé, čo som zbadala, bol on. Adam upravený v košeli, nohaviciach a, samozrejme, so zimnou bundou. Vyzeral perfektne, teda, až na jeho blond vlasy, ktoré mu vietor rozfukoval, no to bol len detail, ktorý absolútne neprekážal.
Nad svojimi myšlienkami som sa v duchu zasmiala. Ešte pred pár dňami by som niečo také povedala nanajvýš sarkasticky a teraz tu stojím, zoči-voči chalanovi, ktorý mi úplne pobláznil hlavu. Je to možné? Je možné sa do niekoho zamilovať tak rýchlo? A tak silno, že pri tom zabudnete na všetku horkosť v sebe? Na všetky problémy, ktoré vás ťažia?
Vo mne toho nedriemalo veľa, iba jeden večer, kedy sa moja duša rozhodla odovzdať sa diablovi.
A len pred pár dňami bola oslobodená.
,,Ja za to nemôžem!" plakala som.
Znechutene na mňa pozrel, ale nič nepovedal. Určite si myslel svoje, už celé roky žil v klamstve, že to všetko bola moja chyba.
,,Oni prišli, pretože-" chcela som pokračovať, no v tom ma prerušil.
,,Tí chlapi prišli preto, že nás chceli okradnúť a tvoja mama ťa chránila a nebyť teba, ona by bola so mnou a ja by som ochránil ju!"
Z očí mu začali tiecť slzy a mne ho na malú chvíľu prišlo ľúto.
,,To, že ťa mama opustila, nie je moja vina!"
,,Ale je...Vraj som nebol dobrý otec. Nevenoval som ti dostatok pozornosti, no ty si pritom bola stále zavesená iba na svojej matke."
Nenávisť v jeho hlase bola priam viditeľná. Nenávisť voči mne.
,,Bola som iba dieťa," bránila som sa a slzy sa už aj mne drali na povrch.
,,To hovor vieš komu. Bola a stále si hnusná osoba, ktorá si nezaslúži ani žiť."
Odpľul si tesne vedľa mojich nôh.
,,Ako mi to môžeš povedať? Som tvoja dcéra, to-"
Opäť ma prerušil: ,,Teba som prestal považovať za svoju dcéru v tú noc, keď kvôli tebe tvoju matku dobodali."
Snažila som sa zadržať vzlyky, ale aj napriek tomu, že môj vzťah s otcom bol vždy zlý, tie slová ma boleli. V hlave sa mi začali vynárať spomienky na tú noc, na to, ako mama kričala.
Začala som búrlivo plakať.
,,Nemysli si, že toto tvoje divadielko ti zožeriem. Budeš trpieť, presne tak, ako tvoja mama pred šiestimi rokmi."
,,Nie, prosím, nerob to!"
Slzy, ktoré mi zaschli na lícach, nahradili ďalšie.
Môj otec na mňa bezcitne pozrel a schuti sa zasmial.
,,Čo chceš? Čo odo mňa ešte chceš? Už som urobila všetko, dala som ti všetko. Dokonca aj samú seba..." vzlyknem a zúfalo sa hodím na zem. Slzy zo mňa idú prúdom a bolesť v mojom vnútri sa zväčšuje a oslabuje mi moje, už aj tak bezmocné, telo.
,,Vieš, čo chcem? Aby si trpela. Presne tak ako musela tvoja matka, a to všetko kvôli tebe!"
Skríkol tým svojím hrubým hrôzostrašným hlasom, ktorý mi spôsoboval zimomriavky a začal sa ku mne približovať.
,,Nie, nie, prosím. Len to nie. NIEEEE!"
Nôž do mňa bodal, kým som sa od bolesti zvíjala na zemi a slzy zo mňa tiekli prúdom, rovnako aj moja krv, ktorá okolo mňa vytvorila mláku.
Po chvíli som stratila priveľa krvi a upadla do bezvedomia. Na ďalší deň som sa zobudila v nemocnici, kde mi povedali, že ma nejaká rodina našla a priviedla. Kto to bol som nezistila, pretože som sa na smrť zaprisahala, že obe noci, oboje Vianoce, vyhodím z hlavy.
A to sa mi aj darilo. Posledné tri roky boli Vianoce pre mňa iba bežnými dňami a moje zážitky z minulosti som mala bezpečne schované v najhlbšom kúte duše. Až doteraz. Kým sa neobjavil istý blondiak a nevytiahol zo mňa to zlé a na oplátku mi dal niečo dobré. Seba.
Venovala som Adamovi úsmev, pristúpila ku nemu a tuho ho objala. Najprv ostal nehybne stáť, očividne zaskočený, no potom si ma pritiahol k sebe ešte bližšie.
,,Adam?" Po chvíli som zdvihla hlavu z jeho ramena a pozrela mu do očí.
,,Čo by si rada?" Čelá sa nám dotýkali a Adam sa nosom obtrel o ten môj.
,,Teba," šepla som.
A spojila naše pery.
The End
Ahojte!💚
Kto to čakal? Úprimne, ani ja, už som sa chystala písať tento príbeh až do leta, ale zrazu mi napadlo, že by som to mohla dať dnes ako prekvapenie na polnoc. Darček do nového roka.😂😁💕💓
Aj tak veľa ľudí tento príbeh nečítalo, tak som to nechcela zbytočne preťahovať.😅
Dúfam, že sa vám časť páčila a aj celý príbeh.💚💙💚
Zajtra bude ešte niečo ako epilóg alebo taká bonusovka, ale inak už to je úplný koniec.😢💔
Zajtra sa rozpíšem viac.😜😁
Prajem vám krásny Nový rok! Všetko dobré, veľa šťastia a hlavne, aby ste boli spokojní sami so sebou, lebo len to je najdôležitejšie.💚💚🎉🎆
💚💚💚
YOU ARE READING
Grinch Girl
Romance,,Vianoce som nikdy neoslavovala, nemala som na to dôvod, chuť ani vôľu. Bolo to tak každý rok a mne to nevadilo. Až kým neprišiel do môjho života niekto, kto mi túto myšlienku úplne vyvrátil..."
