,,Mesto, kde by si žil, ak by si prežil tretiu svetovú vojnu?"
Odlomila som si kúsok zo svojej druhej Tombleronky a pozrela naňho. Sedíme tu už asi dve hodiny a dávame si stále nejaké hlúpe otázky.
,,Prečo nemôžem ostať vo svojom rodnom meste?"
,,Logicky budeš chcieť odísť, keď už nebudeš mať rodinu ani priateľov, pretože ich zabili."
,,Kto povedal, že ich zabili? Ja som ich mohol ochrániť. Alebo by ma zabili tiež. Ako som mohol ja prežiť tretiu svetovú?"
,,Panebože! Vieš čo? Tak ty si mŕtvy a ja pôjdem na Hawaii."
Prekrútila som očami a hodila po ňom nedojedenú čokoládu, keďže nič tvrdšie som pri sebe nemala.
,,No tak, kľud," zasmial sa a presadol si ku mne.
Ale že doslova ku mne! Bol tak blízko až sa nám kolená dotýkali a keby pootočil hlavou, ucítila by som jeho dych.
Uchmatol mi polovicu prvej čokolády, takže by to nebolo najhoršie.
,,Čo to robíš?" snažila som sa vyznieť pokojne, ale opäť som mala v bruchu ten zvláštny pocit.
Od hladu to už byť nemohlo, čokoláda ma naplnila na ešte také dve hodiny.
,,Nič."
Pootočil hlavu.
On pootočil hlavu!
Jediné, čo nás už od seba oddeľovalo, som bola ja. Jediný pohyb doprava a opäť by sme boli tam, kde minule.
A to by nebolo správne.
Alebo áno?
Nie.
Nepoznáme sa, tie dve hodiny nič nevyriešili.
Super, viem, že sa volá Adam, má 17, veľkú rodinu, malú sestru Miu a chce byť lekárom, ale to nestačí.
Potrebujem vedieť niečo viac.
Napríklad... či by to bolo správne.
Čo ak sa to celé zosype? On ma sklame ako už mnoho ľudí pred ním a ja sa budem opäť snažiť dať dokopy moje zlomené srdce.
Hlava ešte nevydala verdikt, ale srdce súhlasilo a telo vykonalo pohyb.
Pootočila som krk a ocitla sa zoči-voči tomu neznesiteľnému blondiakovi.
,,Čo to robíme?" šepla som.
,,Ja neviem..."
,,Ublížiš mi?"
,,A ty mne?"
Zakusla som si do pery a pokrútila hlavou.
,,Tak potom ani ja tebe."
Hlava vydala povel, čo som brala ako súhlas a zmenšila, teda, celkom zničila zvyšný priestor medzi nami.
Pery sa nám spojili.
Perfektne zapadli do seba.
Jeho jemné ružové do mojich popraskaných červených.
Jeho blonďavé vlasy sa zmiešali s mojimi čiernymi.
Jeho tmavá opálená pokožka sa dotýkala mojej bledej priesvitnej.
Jeho mohutné telo sa spojilo s mojím pochudnutým.
To všetko vďaka jednému bozku.
Dva rôzne svety sa spojili.
Aspoň na chvíľu.
Na chvíľu sme boli obaja šťastní a rozdiely nepodstatné.
Potom sme sa však odtiahli.
Už som na jazyku necítila príjemnú chuť čokolády. Vôňa pánskeho parfumu sa vytratila. Ruka, ktorá mi hladila chrbát zmizla a opäť som pocítila chlad. Telo, vďaka ktorému som sa cítila dobre, tu už nebolo.
A ja som bola znovu tou bezvýznamnou nechcenou osobou.
YOU ARE READING
Grinch Girl
Romance,,Vianoce som nikdy neoslavovala, nemala som na to dôvod, chuť ani vôľu. Bolo to tak každý rok a mne to nevadilo. Až kým neprišiel do môjho života niekto, kto mi túto myšlienku úplne vyvrátil..."
