Bežala som. Bolo to jediné čo som dokázala. Kapucňu vo farbách lístia som mala na hlave a luk prevesený cez letnú kožušinu. Za mnou som počula kopytá a erdžanie koňa. Blížila som sa k časti lesa, mne dôverne známej. Z tulca som vybrala šíp a vystrelila ho k oblohe. Aj v tom zhone som sa trafila a počula svišťanie kusu dreva. Vedela som že môj prenasledovateľ je odomňa na dĺžku šiestich zajačích skokov a tak som sa zohla. Odkotúlala som sa ku kríku a skryla sa za ním. Potom bolo počuť iba hlasné: ,,AU!" Vydýchla som si. Kôň našťastie utiekol opačným smerom a ja som bola už mimo ohrozenia. Teda takmer. Kapucňu som si stiahla viac aby mi nebolo vidieť do tváre , keby nebol v bezvedomí. Vybrala som sa pozrieť na môjho prenasledovateľa. Ten ležal zatiaľ v bezvedomí. Takže pasca vyšla. Vytiahla som si meč a chcela ho doň zaboriť ale potom som si to rozmyslela. Bol mladý. Trochu starší odomňa ale aj tak mladý. Schovala som teda meč a rozhodla sa doniesť ho do najbližšej dediny. No najbližšej.... Sme hlboko v lese. Takže sa dosť prejdem s ním na pleciach. Tak poďme nech to stihnem do stmievania.
Sme už takmer tam. Nejdem priamo do nej ale nechám ho kúsok pred ňou. Asi by ma ihneď zabili. Ale určite nevedia kto som. Už dobrých desať rokov to nikto nevie.
Snáď si ho niekto všimne. Pokladám ho pod starý buk a bežím späť do lesa.
Vidím svoj tábor . Prídem k ohňu a zložím si veci. Som poriadne hladná a vyčerpaná. Oheň už pomaly zhasína a tak tam priložím kusy dreva. Zložím si čižmy z jelenej kože a pozerám na škarabance a rany po dnešnom úteku. Viečka sa mi samé zatvárajú ale aj tak z kapsy vyťahujem balíčky byliniek a roztláčam ich na obklady. Priložím si ich na rany a zaštípe to. Načiahnem sa po nôž a vytiahnem zvyšky mäsa z rána. Krájam ho a vkladám do úst. Žalúdkom mi prejde skvelá chuť jedla a úľavy. Konečne mám čo som potrebovala a tak si ľahnem spať.
Máme tu začiatok mojej druhej knihy! Viem že píšem ešte jednu ( práve pri tej som vám hovorila že chystám ďalšiu) ale chýbal mi môj štýl. Chýbalo mi jedno z mojich obľúbených období. Teda stredovek. Luky, šípy atď. to je niečo pre mňa☺. Takže teraz budem vydávať tak chaoticky raz tam a raz tam.
Dúfam že to nevadí a nájdete sa aj v tejto knihe😉.
YOU ARE READING
V objatí lesa
General FictionDeň, noc. Deň, noc. Tak sa to striedalo, pokým sa neodohral ten osudný deň... Pokým nestratila všetko... Pokým sa jej najlepším priateľom nestal les... Pokým si nenašla nového spoločníka k životu... #1 - luk---> 28.3.2019