V objatí lesa

• Oheň •

Dedinu som vôbec nespoznávala. Každý dom, ohrada aj stodola boli v plameňoch. Jeden z ohnivých šípov letel priamo nad mojou hlavou. Zasiahol dom, v ktorom bývala jedna žena s jej troma deťmi . Jedno jej skoro zobrali do otroctva, pretože neplatila dane. Zachránil ju môj otec. Z toho čo nám zostalo zaplatil aj jej dlhy. Žena nám od vtedy pomáha. Aj keby sme sa ňou prišli o tretej v noci pomohla by nám. Nemá inú možnosť ako splatiť tú láskavosť od môjho otca.
Vzala som do ruky vedro s vodou, čo stálo asi tri kroky odo mňa. Obliala som ním strechu ženinho domu, aby sa požiar nerozšíril. Vybehla z neho vystrašená rodina. Zmohli sa iba na vďačný úsmev. Ja som im ho letmo opätovala a rozbehla sa k studni po ďalšie vedrá vody. Pomáhala som uhasiť menšie požiare, ale párkrát som musela vtrhnúť do horiacich domov po ľudí čo v nich zostali. Aj keď niektoré domy sme zachránili, vojaci sa stále valili s pochodňami. Jednej zo stareniek som podávala byliny, ktoré jej uľahčili dýchanie, lebo sa nadýchala dymu. Vtedy sa v strede dediny zjavil šľachtic, ktorý spravoval dedinu. Nielenže vyberal obrovské dane, ale bol ukrutne krutý. Všetci mali z neho strach a najradšej sa mu vyhýbali. Mne už párkrát išlo o krk, keď som sa mu vysmiala do tváre. Ale vždy som si to vyžehlila. Našťastie. Asi by som tu už nebola, keby som sa mu nepáčila. Podľa mňa by si ma aj zobral. Ja by som ale radšej išla do kláštora ako skončiť s ním!
Šľachtic schmatol prvé dieťa čo okolo neho prebehlo a zakričal: ,,Asi sa pýtate prečo je tu taký zhon," začal, ,,ide tu o to, že máme tu pár neplatičov daní. A mňa už nebaví len počúvať bľabotance ako: splatíme vám to o týždeň len počkajte. Počkajte, počkajte... Ja vám dám čakania! Teraz vám ukážem ako skončí každý, kto nebude platiť dane!" skončil svoj monológ a pokynul vojakovi, a ten pristúpil s mečom v ruke. Podal mu ho a šľachtic vystrel ruku nad ruku dievčaťa. ,,Kate! Nie! " zakričala žena, asi jeho matka. Musela som konať. Vybrala som šíp z tulca a zasadila ho do luku. Mala som zlý výhľad. Preplížila som sa teda na stranu od šľachtica a zamierila som. Bolo to dosť riskantné, ale nebola iná možnosť. Vydých. Nádych. Pustila som tetivu a čakala. Prosím, nech trafím jeho ruku alebo meč .
Meč som netrafila. Trafila som jeho ruku. Meč spadol na zem a takmer trafil Kate. Našťastie včas stiahla ruku. Šľachtic si chytil ruku od bolesti a môj šíp spadol vedľa meča. Vojaci sa pozreli mojím smerom a ja som sa nenápadne snažila luk schovať za chrbát. No super. Okolo mňa sa rozostúpili vojaci, a tak som nemala veľa možností. ,,Odveďte mi ju do môjho domu. Porozprávam sa s ňou osamote." usmial sa na mňa a ja som mu drzo vyplazila jazyk.
Vojaci sa začali približovať a ja som urobila prvú vec čo mi napadla. Lukom som im podrazila nohy. Vec, ktorú by urobil každý. Asi ma poscenili, mala som iba dvanásť rokov. Vytiahla som meč a začala sa s nimi biť. Ale ja som podcenila ich. Išli do mňa traja naraz. Nestihla som sa ubrániť a už ma vliekli do šľachticovho domu. Videla som mamin výraz plný sklamania, smútku ale aj hnevu. Niekde som zazrela ale aj štipku hrdosti. Nad tým som ale nerozmýšľala a hľadala otcovu tvár. On mal výraz plný smútku a nádeje. Posledná tvár ktorú som videla bola mamy Kate. Tá mala tvár plnú vďačnosti a s radosťou objímala svoju dcéru. Potom som videla už len čierno.

Dobrý večer! Ďalšia kapitola je tu! Len v krátkosti. Čo si myslíte o vývine dnešnej kapitoly? Ako to dopadne? Budem rada za každý vote a koment. AHOJTE!😄