Kráčam po lese. Vlk sa snaží vopchať ňufák do brašne a uchmatnúť si z nej nejaké mäso. So zasyčaním mu buchnem slabo po ňufáku a ihneď prestane. Keď už klusá pár metrov predomnou a hrá 'odutého' , napokon otvorím brašňu a vyberiem z nej kúsok zajaca. Zapískam na Vlka, ktorý sa otočí, v očiach mu zasvietia hravé ohníčky a rozbehne sa ku mne. S pobavením mu zajaca vyhodím do vzduchu. Zhltne ho na jeden krát. To mi pripomína, ako Vlk rastie. Sú to iba dva týždne, čo by mu takýto kus zabral aspoň päť minút, nieto pár sekúnd. Jednoducho - zmenil sa. Ale prirástol mi k srdcu. Častokrát zacíti korisť skôr ako ja. Vážne neviem , čo by som bez neho robila.
Teraz sme smerovali k rieke. Strategicky, by som pri nej mala táboriť, no zdržiava sa tam až moc ľudí. Preto táboríme hlboko v lese. Mne to vyhovuje a Vlkovi je to v podstate jedno. Keď počujem šum rieky iba dva Vlkove skoky odo mňa, skrčím sa do krovia. Porozhliadnem sa okolo, nikde nikto. Ešte chvíľku som skrčená, potom vyjdem na breh. Naplním si mech na vodu a nastavím udicu. Sadnem si na breh a pokyniem Vlkovi, aby si sadol ku mne. Neposlúchne. Namiesto toho sa nahne nad rieku a nečakane sa do nej vrhne . Nechápavo sa na neho pozerám. Vynorí sa a vyhodí nad seba pstruha. Zasmejem sa a vybehnem za ním. Zavrtí chvostom a vyskočí na mňa. Začneme sa preťahovať o pstruha. Ha! Vyhrala som!
Ležím na zemi a zťažka dýcham. Takmer som ale zabudla dýchať, keď som začula kroky a predierajúcich sa ľudí. Ako som zistila, že to sú ľudia. Žiadne zviera, až na medvede nerobí taký hluk. Mávnutím ruky privolám Vlka, skáčem medzi kry. A hneď mi príde na um prvá chyba. Nechala som tam udicu. Druhá: toto krovie je dosť priehľadné. A tá tretia? Tá sa o chvíľku určite nájde. Čakám. Načúvam. Krv mi duní v ušiach. Ak to budú vojaci, som mŕtva. Ak nie, dúfam že ma nebude chcieť zabiť.
Tí, čo ale vyšli z ktovia, tých by som tu nečakala . Josh a Kaila! Vybehla som z krovia a rozbehla sa proti nim. Josh bleskovo vytiahol šíp z tulca a zasunul ho do luku. Namieril na mňa. Kaila sa iba nechápavo pozerala. Josh sa pred ňu postavil, akoby ju chcel chrániť. Zdvihla som ruky v obrannom geste. Túto reakciu som teda nečakala. Prihovorila som sa im: ,,Josh, Kaila. To som ja Jenn. Či ste na mňa za tie dva týždne zabudli?"
Josh pochopil na koho mieri. ,,Jenn, si to vážne ty? Báli sme sa o teba." hodila sa mi Kaila okolo krku. Josh sa iba neveriacky prizeral. Napokon vystrúhal široký úsmev a tiež sa mi hodil okolo krku. To by som nebola ja, keby som nezabudla na jednu vec. Vlk. Vybehol spoza kríkov. Josh znova natiahol vyľakane tetivu. Vlk zastal a zavrčal. Rukou som pokynula Joshovi aby luk zložil, Vlkovi, aby sa ukľudnil. Najprv si Josha a Kailu premeriaval očami, potom im obidvom oblizol ruky na znak mieru.
,, Toto je Vlk. Je to môj spoločník, odkedy utekám. Je v pohode. Nemusíte sa báť." vysvetlila som im.
Kaila si získala Vlčiu dôveru celkom rýchlo. Škrabkala Vlka na zátylku. Tam, kde to má najviac rád. O chvíľu jej už oblizoval tvár.
,,Tak čo? Aké to je v dedinách?" spýtala som sa.
Josh posmutnel: ,, Odkedy si odišla, všetko sa rúca. Dane sú vyššie. Nájazdy vojakov sú čoraz častejšie a drsnejšie. Toto mi urobili oni, " vyhrnul si rukáv s obrovskou jazvou: ,,Ale to je to najmenej. Horšie je, že všade sú oznamy, že kto ťa nájde, dostane dosť tučnú odmenu. A ak niekto zamlčí, že ťa videl, minimálne mu vyrežú jazyk, hodia ho do žalára alebo skončí bez ruky. " Zhrnul situáciu. Neveriacky som vyvalila oči. ,,Ako mohol?! Ako mohol tem idiot!? Nemali by ste sa tu zdržiavať. Zabijú vás tak, ako mňa. " Vlk vycítil moju rozhorčenosť, oblizol mi ruku na upokojenie. Vďačne som sa na neho pozrela. ,,Nie, nemôžeme ísť, iba pod podmienkou, že sa ešte stretneme." povedala Kaila.
,,Dobre. Uvidíme sa. Ale teraz už musíte ísť." usúdila som. Veľmi neochotne si pozbierali veci a šli späť do lesa. Až keď som ich nepočula, pozbierala som si veci a spolu s Vlkom sa vrhla späť do lesa.Hola! (Som retard asi XD)
Dnes len v krátkosti. Dúfam že sa kapča páčila a chcela by som sa spýtať: Chceli by ste kapitoly aj z Vlkovho pohľadu? Ak áno, dajte vedieť do komentárov.
Tsűss! (Nepamätám sa ako sa to presne v nemčine píše XD)
YOU ARE READING
V objatí lesa
General FictionDeň, noc. Deň, noc. Tak sa to striedalo, pokým sa neodohral ten osudný deň... Pokým nestratila všetko... Pokým sa jej najlepším priateľom nestal les... Pokým si nenašla nového spoločníka k životu... #1 - luk---> 28.3.2019