V objatí lesa

•Ďalšie stretnutie •

• Pohľad Jenn •

Zbadala som sivú škvrnu ako sa rúti priamo k nám. Najskôr som nevedela, čo to je. Ale akonáhle som uvidela huňatý chvost a dlhé uši vztýčené dohora, nepatrne som sa usmiala. Nechcela som predsa prezradiť jedinú možnosť úniku. Aj tak je to jedno. Síce, Vlk sa rútil rýchlo, predsa potichu. Aj tak ho videli. Ale než sa spamätali, čo sa k nim ženie, už vrážal medzi nich. Niektoré kone sa splašili. Niektoré zhodili svojho vlastného jazdca. Vlk nezastavoval. Išiel priamo ku mne. Prehryzol povraz, ktorý mi zväzoval ruky. Neotáľala som. Utekala som. Bolo mi celkom jedno kam. Chcela som byť iba čo najďalej od nich. Už-už som si chcela vydýchnuť, keď som začula za sebou dupot koní. TO. SNÁĎ. NIE. JE. MOŽNÉ! Čo iné som si mohla pomyslieť? Ale aby ste si nemysleli, les už snáď poznám. Tak som zamierila do časti lesa s nízkymi konármi stromov. Viete kam tým smerujem. Ja som ani nepotrebovala skrčiť sa. Oni neodhadli výšku a tí, ktorý predsalen zistili, že sú až moc vysoký, museli ísť okolo. To mi hralo do kariet. O Vlka som sa nestarala. Ten ma nájde vždy.

Za územím nízkych stromov som vliezla so hustéto porastu, aby ma nezbadali. Nerobilo mi problém čakať, kým nebezpečenstvo pominie.

• Niekde v lese •

,,Jeremy, priznaj si to! Zablúdili sme!" zakričal Scott na jeho spoločníka.
,,Nie. Určite to tu niekde bude." povedal s istotou Jeremy.
,,No len aby," robil si starosti Scott a naďalej pozeral do hĺbky lesa.

Motali sa tam ešte hodnú chvíľu. Zrazu Jeremy zbadal drobný pohyb. Nebadateľný. ,,Pozri," zašepkal ,,niečo tam je. Buď potichu. Ja sa tam pozriem." Scott prikývol. Jeremy vybral svoj meč z puzdra, zaveseného na jeho opasku. Priblížil sa ku kroviu. Pomaly, aby vec nevyľakal našlapoval opatrne. Vec  upriamila jej zelené oči na neho. Jeremy v nich niečo spoznal. Alebo niekoho? Nevedel. Zrazu sa na neho ten človek vyrútil. Zľakol sa, zatackal sa dozadu. Scott takmer dostal infarkt. Osoba mu venovala široké objatie. ,,Jeremy!" A vtedy pochopil, kto to je. ,,Jenn!"

• Pohľad Jenn •

,,Jenn!" vykríkol a ja som ho zovrela tuhšie. Keď som ho vyobímala, venovala som mu pusu na líce. ,,Ty si sa vrátil!" A potom som si všimla človeka za ním, ktorého som nepoznala. ,,Kto to je?" spýtala som sa nesmelo.  ,,Scott. Stretol som ho vo Francúzsku, v jednom meste, kde som si hľadal prácu. Stali sme sa dobrými priateľmi. A keď som mu ponúkol, že môže ísť so mnou do Británie, neváhal. A tak je tu. Jenn, Scott. Scott, Jenn."
,,Zdravím, Scott." pozdravila som ho.
,,Ahoj, Jenn." odzdravil.
,,No poďme za rodičmi. Už ich chcem vidieť!" nedočkavo sa zatváril Jeremy. Posmutnela som. ,,Nemôžem."
,,Prečo?"
,,Už sa tam nikdy nemôžem vrátiť. Je zo mňa vyhnanec!" vzlykla som.
,, Čože? Vyhnanec? Z teba?"
,,Už to tak je."
,,Prečo?"
Vyrozprávala som mu celú históriu. Iba počúval s otvorenými očami a ústami dokorán. Scott bol na tom rovnako. ,,Takže toto je Anglicko." poznamenal nakoniec. ,,Nie celkom. Iba niektorí panovníci." opravil Scotta Jeremy.
,,Hm... Ešteže mám Vlka." dokončila som rozprávanie, čím som im zasa dala dôvod otvoriť ústa dokorán. Pobavene som vykročila smerom k dedine. Keď už nič, aspoň ich vyprevadím. Rozprávala som im, čo sa stalo za čas, ktorý tu Jeremy nebol. On mi zasa rozprával o jeho ceste do Francúzska. A zapájal sa aj Scott.

Asi v polovici cesty som v kroví začula zvuky zvieraťa a uvidela mihnúť sa sem-tam pás sivej srsti. A vedela som, komu patrí. Chalani boli tak zažratí do diskusie, že si ani nevšimli že Vlk prichádza ku nám. Vyskočil do výšky mojej tváre a celú mi ju vyoblizoval. A muži zasa stáli v nemom úžase. Vlk začal na nich vrčať. A oni nerobili absolútne nič. Ani okom nemihli. Len tam na neho civeli. ,,Vlk, Jeremy-môj brat a Scott-jeho kamarát." Vlk vycítil z môjho hlasu istotu a prestal vrčať. Na znak mieru im iba oblizol ruky.
Brat sa zmohol na jediné: ,,Tak ty si neklamala."

Jou! Jou!

Rekordne skoro vydávam túto časť. Takže nie o jedenástej... Ako sa Vám páčila? Ak mám byť úprimná, mne sa veľmi nepáči. Ale napíšte mi do komentárov.

To jest všecko!

:)