Moto/mafia life

• 1.kapitola •

Dnes sme mali v škole voľno, nejaký študenti písali skúšky. Volám sa Lara, mam 16 rokov, tmavo červené vlasy a zeleno-hnedé oči. Milujem motorky a to je asi všetko čo vám na začiatok stačí vedieť.

Ráno som sa zobudila na slnečné lúče, ktoré prenikali do mojej izby cez veľké okno a na príjemný spev vtáčikov........ oh kiežby.

„Crrrrrrrn" ach ako ja ten budík nenávidím. Viem že som hovorila že dnes máme voľno ale tiež ste mohli postrehnúť to že milujem motorky čo zahŕňa aj nejakú tú trať. Dnes sme si mali ísť s mojim "úžasným" bratom postaviť vlastnú aby nám tam nikto nelozil. A to je dôvod prečo mi budík zvoní o 6 ráno.

Lenivo som sa postavila s postele a vošla do kúpeľne. Tam som spravila to čo každé ráno a smerovala ku skrini z ktorej som si vybrala sivé tepláky a biele obyčajne tričko. Hneď ako som vyšla s izby ma oviala príjemná vôňa raňajok. Zišla som po schodoch a vošla do kuchyne kde mama stála pri sporáku a Erik sa už napchával.

Erik je môj brat. Blond vlasy, modré očká a typický fuckboy. Samozrejme moja verzia je oveľa krajšia.

„Dobre ráno" pozdravila som ich. Mame som dala pusu na líce, Erikovi šlahla po hlave a zobrala mu tanier.

"Aj ja som tu " ten debilko mi všetko zje . Len aby sa vedelo všetko toto doťahovanie je z lásky.

„Dobré slniečko ako si sa vyspala?"spýtala sa ma mama.

„V pohode dnes ideme stavať tu trať už sa nemôžem dočkať" zapišťala som šťastne ale mama moje šťastie neopätovala.

Nechápem čo je na motokrose zlé od kedy som s ním začala všetci mi stále tlačia do hlavy že to nieje pre dievčatá a mohlo by sa mi niečo stať , je mi to jedno, v škole sa o tom moc nezmieňujem... Až na jednu výnimku, ktorou je Kate tej môžem povedať všetko a vôbec sa nemusím báť že by ma odsudzovala práve naopak. Ona je proste moja podpora. Ma blond vlasy a zelené oči je nízka a žere motorky tak ako ja ale nejazdí lebo sa bojí. Pár krát som ju povozila po trati ale nejak ju to nechitalo.

„Hej, ale najprv to tam musíme ísť pripraviť aby sa tam mohli dať skakacie ploši....."nenechala som ho dohovoriť a hneď mu skočila do reči

„Nahrnuť skoky spraviť prekažky a bla bla bla chápem chápem" povedala som otrávene. Bude nám to trvať dosť dlho možno aj celý deň. Ideme to robiť na obrovskej lúke za lesom o ktorej vie síce veľa ľudí ale patrí to tam nám a tá trať bude len naša. Keď som dojedla vybehla som naspäť do izby a hodila sa na posteľ. Natiahla som sa pre mobil a skontrolovala sociálne siete. "Používateľ Dominik vám poslal žiadosť o priateľstvo." nestihla som si ani pozrieť jeho profil a a už na mňa kričal Erik aby som si pohla lebo za 15 minút odchádzame tak som mu to rýchlo priala, išla sa obliecť a rýchlo bežala za Erikom.

Rýchlo som sa obula a bežala k autu. Erik už sedel za volantom džípu na ktorom boli naložené 2 motorky. Sadla som si na miesto spolujazdca. Erik dupol na plyn a zastavil až pri Lucasovom dome. Lucas bol vysoký hnedovlasy idiot rovnako ako môj brat a preto je to môj najlepší kamoš. Vyšiel z domu a pribehol ku nášmu autu.

„Čau bro, idem svojim autom musím ešte zobrať tu rampu." povedal a už išiel do garáže. Ako vážne aj ja som tu haló??!

Keď vyšiel z garáže aj s rampou tak sme sa pomali vybrali na lúku. Tam už nás čakali Alex s Michaelom. Ďalší dvaja retardi. Vystúpili sme s auta.

„No čau Lara tak čo tešiš sa na tu prácu tu? "povedal so smiechom Alex.

„Nie veď predsa vy to tu postavíte a ja sa budem voziť" vyplazila mu jazyk. Alex sa chitil za srdce a palcom si zotrel imaginárnu slzu.

"Chceš aby sme sa preťažili?" Musela som sa zasmiať, bol by s neho dobrý herec. Hneď na to mi podal do rúk lopatu. Realy?

Po 2 hodinách robenia skokov sme išli konečne usadiť rampu. Keď sme ju tam dali chalani ešte kontrolovali či je dobre usadená a ja som pomaly prešla ku motorke.

„Tu vyskúšam prvý " jasné Erik snívaj ďaleeej. Nakopla som motorku, stlačila spojku, preradila rovno na dvojku, pridala plyn naplno, pustila spojku a smer nová rampa. Keď som to skočila škodoradostne som sa usmiala na Erika, ktorý má prepaľoval pohľadom ala zabijem ťa. Aký užasny pocit.

„OK dorobíme to zajtra po škole tak môžme ísť domov" no jasne. Pár krát sme sa previezli po ešte nedokončenej trati naložili motorky a išli domov. Keď sme prišli domov čakalo nás tam prekvapenie...a nie moc príjemné....