Trochu som sa pousmiala, možno to nebude až také zlé. Zastavili sme pred traťou. O nie.... . Vystúpili sme a zobrali motorky. Dominik išiel zaplatiť vstupné ale ja som ho predbehla a prišla ku chalanovi ktorý stál pri otváracej rampe.
"Lara??" spýtal sa neveriacky a prezeral si ma. Je to môj bývalý spolužiak zo základky.
"Aj ja ťa rada vidím" zdvihla som jeden kútik úst.
"Prečo si chceš ísť zajazdiť tu? Veď máte trate aj bližšie k vám, a navyše po tej nehode som si myslel že sa sem nevrátiš" tváril sa prekvapene a neskôr začal skúmať Dominika.
"Akej nehode?" spýtal sa úplne tvrdým hlasom, nedalo sa v ňom rozoznať žiadnu emociu. Filip už otváral ústa že mu odpovie ale ja som ho prerušila.
"Žiadnej, nerieš" a ťahala som ho za mnou.
"Dúfam že to máme zadarmo" ešte som zakričala na Filipa ktorý sa na mňa usmial a prikivol
"Ty vždy".
Keď sme prišli až ku trati začali sa mi vracať spomienky. Totižto pred rokom som tu chodila pravidelne mali sme závod, bol tu aj môj najväčší nepriateľ Paťo. Pred závodmi mi niečo spravili s motorkou ako pomstu za to že som ho odmietla. Tesne pred cieľom ma poškodená motorka zradila a ja som skončila na 2 mesiace v nemocnici, vždy keď som sa snažila tu časť prejsť. Nedokázala som to. Vždy som buď zastavila alebo spadla. Troškou som spomalila. Dominik si to všimol.
"Vieš že to o čom hovoril ten chalan nenechám tak že?" spýtal sa a chytil ma okolo pása. Neviem prečo ale ukľudnovalo ma to.
"Ehm" odpovedala som neurčito. Kráčali sme k štartu. Keď sme boli tam filip nám mal spustiť železa.
"3.......2.......1.......teraz!" najprv som mu nechala nadskok ale potom som ho predbehla. Druhé kolo viedlo cez moju obavanú časť. Musím to zvládnuť. MUSÍM! Pridala som. Skákali sme rovnako. No. On dopadol na kolesá a ja nie. Schulila som sa do klbka a odsunula sa od motorky. Zase som tu scénu mala pred očami. Akonáhle kolesá opustili skok prehrávala sa mi pred očami celá tá scéna. Dominik ku mne pribehol a kľakol si ku mne.
"Si v pohode?" nereagovala som. Stále som sa pozerala na motorku predomnou a prehrávala si môj pád.
"Lara?" otočil ma k sebe a tak mi znemožnil výhľad na motorku. Snažila som sa potlačiť slzy.
"Si v pohode? Bolí ťa niečo?" pozrela som sa mu do očí myhol a v nich strach. Alebo sa mi to len zdalo? Zakyvala som hlavou že nie.
"Chceš ísť domov?" znova som len prykivla na súhlas. Dominik ma zdvihol ja som ho okamžite objala okolo krku a on ma niesol k autu. Posadil ma na sedadlo spolujazdca a zapol mi pas. Dal mi pusu na líce a odišiel. Asi išiel pre motorky. Trochu mnou trhlo keď si sadol a za buchol dvere. Naštartoval a išli sme smer
"domov" som rada že sa ma na nič nepýtal.
Keď sme prišli domov vystúpila som a išla ku domu. Dominik ma dobehol a chytil ma za ruku. Ruka v ruke sme vošli do domu. Sofia sedela v obývačke a volala nás aby sme išli k nej. Ja som Dominika potiahla za ruku smerom k izbe. On jej povedal ze možno neskôr. Keď za nami zavrel dvere zvalila som sa na postel.
"Povieš mi čo sa stalo?" spýtal sa opatrne
"Ten chalan, volal sa Filip, tá nehoda čo spomínal stalo sa to pred rokom....." a tak som mu všetko povedala.
Mal napnuté svaly a zatinal sanku. Očividne mal nervy na Patrika. Mala som strašné nutkanie ho objať, a aj som to spravila. Potrebovala som to. Po chvilke som sa odtiahla a šla do kúpeľne. Nechcela som pred ním plakať. V kúpeľni na mňa všetko doľahlo a spustila som celkom histerický plač.
Chvíľku po tom ako som sa zavrela v kúpeľni Dominik odišiel. Keď som sa ukludnila vyšla som pomali von. Práve keď som zatvárala dvere od kúpeľne do izby vošiel Dominik a prezeral si ma skumavim pohľadom.
"Ty si plakala? " sklonila som hlavu.
"Nie" Počula som ako kráča ku mne. Keď ma objal tak som to nevydržala a zase sa mi slzy kotulali po lícach.
"Neublížila si si? Keď si spadla?" och keby sa takto správa od začiatku tak asi by som sa aj zamilovala. Objala som ho ešte silnejšie a hlavu si dala do priestoru medzi jeho ramenom a hlavou. Och prečo tak krásne vonia.
"Nie" odpovedala som mu. Nechcela som ho pustiť. Cítila som sa v bezpečí.
***************************************
Pozerali sme nejaký film. Mala som hlavu opretú o jeho rameno. On ma jemne hladkal po stehne. Bola som strašné unavená. Skoro cela som si naňho ľahla a poviem vám vankúš sa môže ísť zakopať lebo Dominikové telo bolo milión krát pohodlnejšie.
"Baví ťa váľať sa po mne?"zasmial sa
"Sťažuješ sa?" buchla som ho do hrude
"Ani trošku" uškrnul sa a nastavil mi ruku aby som ho škrabkala keďže som mala celkom dlhé gélové nechty.
Fakt to ma rad každý chalan?
DOMINIK
Keď film skončil Lara už spala. Prikryl som ju a snažil sa tiež zaspať. Je super že nemám žiadne starosti s mafiou. Aspoň zatiaľ. Máme na to ľudí. A Lare sa nemôže nič stať. Poznám veľa mafiánov ktorý sú priamo zapletený do obchodov a do všetkých tých sračiek a vždy to schytá ich manželka, deti, priateľka....proste ich slabina a pre mňa momentálne začína byť mojou jedinou slabinou dievča ktoré leží vedľa mňa.
************************************
Rano som sa zobudil na to ako sa Lara snaží vymotat s môjho objatia. Keď už si asi myslela že môže zdrhnut stiahol som ju naspäť.
"Dominiiiik" bola nejaká podráždená. A to je len ráno. Amen tma.
"Áno láska?" trhalo mi kútikmi úst. Bola zlata ako sa snažila odomňa ujsť ale obidvaja sme vedeli že sa jej to nepodarí.
"Pusti ma" prestala sa vzpierat a ľahla si naspäť ku mne.
"A kde chceš ísť?" pozrela sa mi do očí, začal som sa ku nej naklaňať. Dala mi ruku na ústa a naznačila mi smer kúpeľňa. Zdvihol som jedno obočie. Pochopila o čo mi ide. Dala preč ruku a pobozkala ma. Konečne. Potom som ju pustil a snažil sa zaspať znova. Nevydalo. Keď vyšla von postavil som sa a išiel tam ja. Keď som vyšiel Lara ležala na posteli. Prišiel som k nej, položil som jej ruku na stehno a pomalí ju posúval cez bok hore až ku krku, odhrnul som jej vlasy a.....
"Prestaň" a asi nič lebo niekto musí všetko pokaziť.
"Prečo?" urobil som sa jak neviniakto.
"Lebo" otočila sa na druhý bok. Ženy. Otočil som si ju k sebe a pohladkal po líci. Za túto otázku poletím z okna.
"Čo máš krámy?" buchla mi päsťou do brucha. Asi si myslela že ma to bude bolieť. Hah. Začal som sa smiať.
"To nieje vtipne ty idiot" hodila po mne všetky vankúše na ktoré dočiahla a ja som sa snažil tváriť vážne.
"Máš pravdu nieje" to sme sa začali obydvaja smiať. No a potom, potom mi zazvonil mobil. Otec.
"No?........ Hej........ Jasne za chvíľu sme tam...." mobil som niekde zahodil na druhý koniec postele.
"Mame ísť na raňajky."
DU LIEST GERADE
Moto/mafia life
JugendliteraturLara žije obyčajný život. A možno nie až tak obyčajný. Je slávna motokrosova pretekárka. Ma úžasných kamarátov a skvelého brata Erika. Až kym sa jej otec nerozhodne ju vydať za syna najobavanejšieho mafiána v okolí. Dominik je egoistycky, bohatý, a...
