Moonlight

XIV. Prelomené klamstvo

,, Vstávaj."
Zobudil ma mamin krik.

,,Na čo?"

,,Je veľa hodín, poď so mnou do obchodu."

,,No dobreee."
Ani som sa nenaraňajkovala a odišli sme do našeho malého obchodu. Bolo niečo po 9:00, keď sme odchádzali z domu.

Ak som vystupovala z auta,tak akurát vychádzal Patrick aj s jeho kamarátom z krčmy. Dlho som ho nevidela. No on si ma vôbec nevšímal. Aj keď som sa ešte otočila za seba,lebo mamina bola po zadu a ja keď idem,tak idem ako guľomet,no ani tak sa nepozeral. Stále čumel len do zeme.

Doma som bola len ja a mamina. Ocino v robote a malý Steve v škole.
Spravili sme si avokádové rožky a sadli si...

,,No čo ako bolo u tej jej kamarátky?"

,,Hmm dobré,sranda bola..."
Chvíľu sme boli ticho no stále sa na mňa podozrievavo pozerala.

,,Naozaj,kde ste boli?"

,,Veď len u nej."

,,Vieš prečo som ťa nechala doma?"

,,Lebo som mala toho veľa?"

,,Viem kde si bola."
Začala som sa smiať.

,,Veď som ti hovorila kam idem tak musíš vedieť kde som bola."
Jop,stále som drzá. Hlavne vtedy,keď chcem aby mi ten druhý človek dal za pravdu.

,,Ja hovorím vážne. Bola si v Londýne."
Skoro mi zas zabehlo.

,,Ako vieš?"

,, Joane. Povedala som jej nech dáva na teba pozor. Čo si myslíš,že by som ťa nechala len tak bez dozoru?"
Prestala som jesť.

,,Prečo ste mi to skôr nepovedali kto naozaj som? Prečo som sa to musela dozvedieť od cudzích? Prečo ste tam so mnou neboli? A čo malý Steve ? Tiež je napádač? A vieš čo sa včera všetko stalo?"
Mala som slzy na krajíčku.

,,Chceli sme ťa chrániť. Nechceli sme aby sa ti niečo stalo. Ja mám v sebe vlčiu krv a ocino zas napádačsku. Boli sme tu dobre skrytí. Skrývali sa tu aj Joane aj jej rodina. 17 rokov do zadu. Pred 20 rokmi skončila vojna medzi vlkmi, napadáčmi a čarodejníkmi. Čarodejnici boli na strane vlkov. Pomáhali nám byť v presile. Po tom všetci sprisahali mier a mohli sme medzi sebou uzatvárať manželstvá. No po štyroch rokoch sa znova robili rozbroje a vznikali nedorozumenia. Preto sme sa tu skrývali a nechceli sme mať nič s tým spoločné a to väčšina. Majetníci a z vyšších vrstiev medzi sebou stále vedú malé vojny. Ten rituál, ktorý si podstúpila si musela. Tvoju silu sme cítili obaja s ocinom. Joane nás vždy na to upozorňovala. Preto som s ňou nikdy dobre nevychádzala,lebo som sa s ňou vždy pohádala."
Hltala som každé slovo, ktoré mi povedala.

,,A Steve bude tiež žiť v klamstve?"

,,Nemyslím si. Znovu sa deje nejaká vzbura. Niečo sa deje. Čarodejnice to predpovedali,že história sa bude opakovať."

,,Prečo? Prečo nemôžme proste len tak všetci žiť v mieri? Veď sme rovnakí, všetci."

,,Ide o moc... Každý chce byť silnejší a silnejší. Tým, že sa takto ,, krížime" znamená,že naši potomkovia majú všelijaké schopnosti. Stále nové a nové,preto ťa chránime."

,,To všetko, len kvôli moci? Preboha,veď to je somarina."

,, Vidíš akí ľudia dokážu byť. Povedz mi čo sa stalo na rituály."

Povedala som jej všetko čo sa stalo. Komu môžem veriť viac než vlastnej mame? No nikomu. Konečne som zas mala ten pocit,že nie sme si vzdialené.
Samozrejme,detaily som vynechala.