Afterimage

1.kapitola

"Ale láska slepá je, a ten kto miluje,

nevidí, čo za hlúposti stvára."

~William Shakespeare

****

Rokfortská stredná škola čarodejnícka už existuje tisíce rokov. A pravdepodobne bude stáť ďalších tisíc. Či dokonca ešte ďalších tisíc.

Draco Malfoy to nedokázal pochopiť.

Sedemnásť rokov je ničím vo svete, kde sa za menej než sto rokov zmenili konské povozy na družice a mrakodrapy. Ale pre Draca sa do sedemnástich rokov zmestil celý jeho život, celý jeho malý vesmír. Svet pre neho takýto býval vždy. Bolo náročné predstaviť si, že pred jeho narodením vôbec nejaký svet existoval, tobôž celé tisíce rokov predtým.

Nemennosť je jednou z najväčších ilúzii života.

Zlaté trio zmizlo z Rokfortu víkend pred Halloweenom.

O mesiac a päť dní neskôr zmiznú aj Draco Malfoy, Vincent Crabbe a Gregory Goyle.

O šesť mesiacov neskôr, na konci mája, bude Rokfort úplne prázdny.

Keby sa Draca niekto spýtal, tvrdil by, že si nevšimol, kedy Potter, Grangerová a Weasley spoločne zmizli a nevrátili sa. Bola to predsa veľká škola a on bol zaneprázdneným človekom.

Pri raňajkách hľadel na hlučných chrabromilčanov natlačených k sebe a mal podivný pocit, že by tam medzi nimi malo byť prázdne miesto – pre tú trojicu, ktorá tu nebola.

V triede nikto neposkakoval na stoličke, nenaťahoval ruku tak vysoko, ako keby sa pokúšal dotknúť stropu.

Snape skontroloval dochádzku a tie tri mená preskočil.

Dracova myseľ sa stále vracala k striebornému odznaku v jeho vrecku. Zovrel vrecko v ruke, aby sa uistil, že tam ten odznak stále je.

S nezaujatým znechutením sledoval, keď chrabromilský tím začal hru voči Bystrohlavu a on malého blonďavého stíhača nespoznával. Otočil sa, opustil metlobalové ihrisko a zamieril späť na hrad. Povzbudzujúci dav zanechal za sebou.

Boli preč. A nevrátili sa.

Draca to nahnevalo.

Po škole sa celé dva týždne nekontrolovateľne šírili rôzne domnienky. Spočiatku sa k nim radostne pridal, urážlivo hypotetizoval, že sa zranili pri jednom z Potterových hlúpych hrdinských kúskov alebo že ich vylúčili zo školy – z tej istej príčiny. Dokonca začal fámu, že ich zajal Temný pán a všetkých naraz zlikvidoval.

Bolo potešujúce byť svedkom paniky, ktorú to medzi mladšími študentmi spôsobilo.

Nanešťastie, tie fámy sa tak vymkli spod kontroly, že keď sa konečne vydal hľadať pravdu, bola nevyprostiteľne zamotaná do vražednej zmesi klebiet a špekulácii a divokých príbehov. Ak tam vôbec nejaká pravda bola.

Po elixíroch zahnal do kúta Longbottoma – Grabbe a Goyle mu stáli za chrbtom - sotil chlapca do chladnej steny žalárov a oprel mu prútik o hruď.

"Kde sú?"

Neville bol vyšší a ťažší, ale súčasne mu chýbala sila vôle. Vychádzala z neho slabá kyslá vôňa prísad do elixírov. Rozomleté listy žihľavy.

Longbottom prehltol a navlhčil si pery, oči sa mu znepokojene rozšírili, keď striedavo hľadel na Crabba a Goyla. Určite by dokázal jedného z nich zložiť, keby sa pokúsil, ale napriek svojej váhe a svalom, ktoré nadobudol, stále sa zdal byť vyrobený zo želatíny.