Afterimage

5.kapitola

Prístupnosť: od 18

****

V polovici februára obrátila Grangerová pozornosť na jeho väzenskú celu. Draca dva týždne miatlo, keď kráčala sem a tam po tom malom priestore, robila si všetky možné poznámky a merania. Odmietala mu povedať, čo má za lubom, zastavila sa len, aby zadumane zahmkala pod nosom, čo ho začínalo privádzať do šialenstva. Zdalo sa, že sa Grangerová nudí a potrebuje nejaký projekt. Po celý čas si z nej robil žarty, ale potom mu to bolo takmer ľúto, keď si nakoniec uvedomil, čo si zaumienila.

Konečný výsledok bol veľkolepý.

Strhla takmer každú stenu na druhom poschodí a preskupila jeho väzenský blok. Teraz cela namiesto tri krát štyri metre zaberala takmer polovicu druhého poschodia a mala samostatnú miestnosť oddelenú stenou, takže sa do nej mohol uchýliť, keď potreboval súkromie.

To bolo úžasné, že nemusel vravieť svojim návštevníkom, aby ho opustili, zakaždým, keď potreboval ísť na záchod.

Predná časť bola otvorená, teda s výnimkou mreží, samozrejme, a druhá polovica druhého poschodia sa zmenila na niečo ako obrovský brloh pre chrabromilskú trojicu. Bolo to takmer, ako keby ich štvorica zdieľala veľké apartmán. Až na to, že jeden z nich bol nastálo v klietke. Weasley nové usporiadanie nenávidel a začal Draca označovať ako ich rodinného psa.

"Je nesprávne držať ho zamknutého v tej maličkej miestnosti!" kričala Hermiona.

"Je to zločinec, Hermiona, VOJNOVÝ zločinec!" zareval Ron na oplátku. "Mali ho okamžite popraviť bez súdu a vyšetrovania!" nepohodlne sa obzrel cez pleca na Draca, ktorý sa opieral o mreže a počúval. "Bez urážky, Malfoy."

"Samozrejme. V pohode," odpálkoval ho Malfoy. "Ozembuch."

Bolo neuveriteľnou úľavou nebyť násilne obmedzený na samoväzbu. Miloval ten priestor navyše, hoci občas, keď sa Hermiona s Ronom hádali, stiahol sa do svojej súkromnej izby a všimol si, že Harry robieval to isté.

Nejaký čas mu trvalo, kým začal byť kvôli ich novému usporiadaniu podozrievavý a dokonca ešte dlhšie, než si uvedomil Hermionine skutočné motívy. Ukázalo sa, že nemali vôbec nič spoločné s jeho pohodlím a úplne všetko spoločné s Harrym.

Grangerová s Weasleym sa nadmerne starali o Potterove zdravie, šťastie a miesto pobytu. To vedel. Len si neuvedomil rozsah, kam sú schopní zájsť. Menej miestností v budove zanechalo Harrymu menej miest, kam sa stratiť a rozjímať, v zásade to tým druhým dvom umožňovalo po celý čas vedieť, kde je.

Každý z nich mal samostatnú izbu, ale trojica obvykle rada spala spoločne v hlavnej izbe pred Dracovou celou. Občas spali na oddelených lôžkach, ale oveľa častejšie sa rozťahovali spoločne na gauči či na zemi.

"Harry spí ľahšie, keď sme v izbe s ním," nenútene odpovedal Weasley, keď sa ho Draco na to spýtal. Bolo by to bývalo príliš nepohodlné a preplnené pre troch ľudí spať v malých kanceláriách, takže Hermiona strhla steny a napravila situáciu.

Potter mával veľmi často nočné mory, ako Draco zistil. Bol presvedčený, že by ich druhý chlapec výkrikmi každú noc možno všetkých zobudil, keby Grangerová s Weasleym nespali nablízku. Jediné, čo musel jeden z nich urobiť, bolo načiahnuť sa a dotknúť sa Harryho, keď začal sebou pohadzovať a kňučať, a on sa upokojil.

Potter mal tiež čudný zvyk prebudiť sa uprostred noci a pozerať sa na Draca alebo prejsť ku mrežiam a uistiť sa, že je Draco vo svojej posteli.

Weasley sa Dracovi vysmial, keď to spomenul.

"V budove je smrťožrút," vysvetľoval, trochu sarkasticky. "Harry rád vie, kde po celý čas si. Vážne ho znepokojovalo, keď sme spali na prvom poschodí a nemohol ťa vidieť."