Afterimage

4.kapitola

Čas plynul.

Nikto znova neprišiel.

Draco si svedomito značil dni, ale aj tak zostal zmätený, keď celý deň spal a zostával v noci hore. Nedostatok fyzického cvičenia ho privádzal do šialenstva. Začal robiť kliky a drepy, ale to vôbec nič neznamenalo pre jeho telo či zabitie času. Sny sa zmenili na nočné mory, ale potom sa zlepšili, len občas sa zobudil na to, že si myslel, že jeho matka volá jeho meno.

A po celý ten čas veril v stabilitu. Že svet vonku je rovnaký, ako vždy býval. Nič sa nezmenilo len preto, že on sedí tu a nevidí to.

Prešiel ďalší mesiac.

Zvuk otáčania vonkajšieho zámku bol taký cudzí, že spočiatku nevedel, čo to je. Keď si uvedomil, že sú to ľudia, okamžite stuhol. Po takto dlhom čase, nech to bolo čokoľvek, nemohlo to byť nič dobré.

Snažil sa urobiť takým malým, ako sa len dalo, keď Hermiona Grangerová strčila hlavu dnu a zatvárila sa prekvapene, keď ho uvidela.

"Ahoj," nepremyslene vyhŕkol, potom si odkašľal a pokúsil sa nevyzerať ako šteňa hladovejúce po pozornosti.

"Ahoj..." zažmurkala. "Ty si ešte tu."

"...áno."

Hnedé oči si ho prehliadli. "Vyzeráš príšerne."

"Vďaka."

Bol sám, takže vážne nemalo zmysel starať sa o seba. Nastala pauza a jemu sa zdala nervózna.

"Čo myslíš tým, že som ešte tu? Idú si po mňa?" Nebol si istý, ale myslel si, že sa stal minulý mesiac trochu napätý a paranoidný.

"Nie," prehovorila pomaly. "Len je to tak dávno... Už som na to aj zabudla. Len som predpokladala, že sa niečo s tvojou situáciou urobilo."

Vyceril zuby. "Ako čo?" vyzýval.

Odvrátila sa od neho a pokrčila plecami. Rýchlo skontrolovala chodbu za sebou, vošla úplne dnu a zatvorila za sebou dvere.

"Čo tu robíš, Grangerová?" nakoniec sa spýtal.

"Och, museli sme s Harrym a Ronom odísť z bezpečného domu, kde sme bývali. Chvíľu v tejto budove pobudneme." Zamračila sa na neho. "Neočakávala som, že ťa tu stále nájdem."

"Vy traja budete bývať tu?"

"Áno. Nie som si istá ako dlho. Pravdepodobne sa usadíme o poschodie nižšie, ale... ak by si chcel nejakú spoločnosť... " spravila z toho otázku.

"Bol som tu sám viac než mesiac," zavrčal namiesto toho, aby jej odpovedal.

Zjavne pochopila. "Muselo to byť príšerne osamelé."

"Lepšie než sa pozerať na tvoj škaredý ksicht," zamrmlal zlostne.

Pohľad jej potemnel, ale nemyslel si, že počula, čo povedal. "Ale ustanovíme si základné pravidlá. Prídeme ťa pozrieť, ale ak vytočíš Harryho, čo i len trošičku, dám Ronovi povolenie, aby ťa zmlátil. A myslím tým poriadne zmlátil. A neksichti sa na mňa! Myslím to vážne! Harry nepotrebuje ďalší stres. Necháš ho na pokoji. Toto nie je Rokfort. Vy dvaja si nemusíte ísť po krku."

Zavrčal, a zlovestne na ňu zazeral.

"Pravidlo číslo dva. To slovo na 'H' opustí tvoje ústa a sama ti zlomím čeľusť. Myslím to smrteľne vážne. Poznám kliatbu, ktorá to dokáže," odmlčala sa, aby zistila, či mu to došlo. "Máme dohodu?"

"Fajn, iste, čo len chceš."

Rozžiarila sa. "Dobre. Pôjdem to povedať Harrymu s Ronom. Ešte sa sťahujeme, ale neskôr popoludní ťa prídeme pozrieť."