6.kapitola

46 1 0
                                    

Draco nemal čas premýšľať, ako dlho ho chcú v tej malej izbe nechať zavretého. Prebudil sa na zvuk odomykania zámku.

Dvere otvoril Potter. Draco sa pretočil na bok, aby bol tvárou k nemu. Pretrel si ospalky z očí a pokúsil sa nemračiť nad Potterovým vzhľadom.

"Čauko, zjazvenec."

"Čauko, hlodavec."

Chlapcove zdravie sa znova dalo na útek. Pod očami mal kruhy a pokožku mal popolavú. Draco sa pozrel na svoj kalendár. Áno, pravidelný ako Grangerovej krámy.

Vstal a nasledoval Harryho do Dracovej 'obývačky'. Harry sa zarazil, zostal stáť chrbtom otočený k Dracovi.

"Ani sa na mňa nepokúsiš zaútočiť?"

Zmätený Draco takmer zakopol.

"Čože?"

Harry sa stále neobrátil.

"Stojím tu sám otočený chrbtom k tebe a prútik mám vo vrecku."

Šokovaný Draco si uvedomil, že ho to vôbec nenapadlo. Bola to zlatá príležitosť.

Až na to, že teraz bol bezdomovcom.

"Omráč ma, vezmi mi prútik a budeš slobodný. Nikto tu nie je, nikto, kto by ťa zastavil."

"Nezahrávaj sa so mnou, Potter!" vykríkol Draco, pocítiac bodnutie pri tom, aké to bolo kruté. "Povedala ti, že sa ma zriekli, však? Som kriminálnik, nemám domov, nemám peniaze, kam do pekla by som šiel?"

"Kamkoľvek chceš," odpovedal Harry vyrovnane, stále sa neotočil.

Draco mlčal.

"Nechápeš to? Čo Lucius..." vyšplechol to meno. "Čo pre teba urobil? Zvráteným, skurveným spôsobom ti dal svoje požehnanie. Tvoj osud je teraz v tvojich rukách. Dáva ti na výber, či sa ochotne vrátiš späť do stáda, k nemu a Temnému pánovi. Alebo odídeš a urobíš čokoľvek, čo do pekla chceš so svojím životom. Chápeš to?" Potterove päste boli zaťaté, hlas pridusený.

Tie slová mu pomaly dochádzali a Draco mohol len zízať s ústami dokorán.

Zrazu vedel, že má Potter pravdu.

Lucius bol oddaný cieľu Temného pána. Slepo oddaný a odhodlaný každým vláknom svojej bytosti doviesť ho až do úplného konca. Chcel moc, ktorú Temný pán ponúkal, tak strašne, že by sa zriekol vlastnej rodiny a všetkého na svete, aby dosiahol svoje ciele.

Ale miloval svojho syna.

Dosť na to, aby prerušil všetky svoje väzby s ním. Mohol vychovať Draca ako nejaký nástroj, ako prostriedok pre svoje vlastné ciele. Mohol Draca ovládať, manipulovať s ním ako s bábkou.

Namiesto toho ho nechal ísť.

Aby urobil svoje vlastné rozhodnutia.

A aby žil s dôsledkami.

Slizolinčan hľadel na Harryho strapaté čierne vlasy a zhrbené plecia a jeho výraz sa zjemnil.

"Nemôžem uveriť, že žiarlim," zamrmlal Potter robiac si posmech sám zo seba, tak ticho, že ho Draco takmer nepočul.

"Aké je to mať nejakého otca, Draco? Aké je to mať niekoho, kto ťa miluje bez ohľadu na to, aký si hlúpy? Alebo koľko chýb urobíš?"

Draco sa usmial na svoje nohy a utrel si oči, pretože Potter sa na neho nepozeral a nebolo tam nikoho, kto by to videl.

"Je to tá najúžasnejšia vec na svete," dostal zo seba.

"Nenávidím ťa," zavrčal Potter. "Vážne, skutočne ťa nenávidím."

AfterimageWhere stories live. Discover now