Afterimage

2.kapitola

Neskôr trojica chlapcov ležala v Dracovej izbe, zamĺknutá a zadumaná. Každý stratený vo svojich vlastných myšlienkach. V rovnakých myšlienkach. Draco ležal na boku, ruky vystreté, prechádzal palcom znova a znova po pulzujúcom znamení.

Po označení sa nedokázali zrozumiteľne vyjadrovať. Bella im dala pár krátkych inštrukcií a potom ich zanechala na trávniku Malfoy manora. Roztrasení tam ležali, až kým sa Goyle trochu nevzchopil a trojici sa nepodarilo dovrávorať sa dnu. Draco si spomenul, ako dúfal, že si otec bude myslieť, že sú opití a nechá ich na pokoji. Takmer pri tom zaplakal.

"Doriti," zašepkal Draco. "Vážne sme to urobili. Naozaj vážne sme to urobili."

Nevedel, čo cítiť.

Časť z neho bola taká pyšná, tak nesmierne na seba hrdá, že sa k tomu postavil ako muž, že si vybral svoj vlastný osud. Tiež sa mu páčila myšlienka, že teraz niekam patrí, že teraz má zmysel. Ale väčšia časť bola k smrti vydesená.

To zelené svetlo zaútočilo na jeho telo a potom na jeho myseľ. Cítil, ako to znamenie prechádza priamo cez jeho svaly a kosti rovno do duše. Jeho duše! Nikdy sa ho už nezbaví! Nikdy! Prebehol mu mráz po chrbte. Na krátky okamih v tom halucinačnom opare svetla a mágie a odporného zápachu hadov cítil ešte niečo iné.

Cítil myseľ. Nejakú starú, mocnú myseľ a vedel, že to ho cíti Temný pán, všíma si ho a registruje pre použitie v budúcnosti.

Temný pán ho videl. Uvedomil si ho až do hlbín jeho duše a navždy sa ho zmocnil.

Teraz bol smrťožrútom. A už nikdy nebude ničím iným.

"Skutočne sme to urobili!"

"Nemôžem sa dočkať, až uvidím, ako sa otec zatvári!" zašepkal drsne Goyle, na jeho perách nechutný úsmev. "Roztrhne ho. Teraz sa ku mne bude musieť správať ako k mužovi." Chlapec sa pretočil do sediacej pozície a usmieval sa. "Nemôžem sa dočkať, ako sa všetci tí zasraní humusáci na Rokforte doštia, keď to zistia."

"Hohoho!" Draco sa rýchlo posadil. "Nikto sa o tomto nedozvie, jasné? Toto je medzi nami troma, medzi nimi troma a Temným pánom. Nesmie to nikto zistiť."

Goyle sa spurne zamračil.

Draco nahnevane pokračoval."Vylúčia nás zo školy alebo dokonca zatknú. Plus mi otec nakope riť..."

"Myslel som, že sa nevrátime!" zasyčal Goyle. "Myslel som, že s Rokfortom končíme!"

Dracove oči sa rozšírili. "Nepočul si môjho otca? Ja sa musím vrátiť!"

"Srať na našich rodičov! Rozhodli sme sa ako chlapi! Teraz sme svoji vlastní páni!"

"Panenka skákavá, toto vážne pre teba tak veľa znamená," ohromene zašepkal Draco.

"Áno, znamená!" treskol Goyle päsťou na zem a zazrel na Draca. Ten mu opätoval len prázdny výraz a Goyle sa nakoniec uvoľnil, napätie ustúpilo. Poškrabal sa na čele a vo vlasoch. "Pre teba to je iné, Draco. Mne chvíľu trvá naučiť sa nové kúzla a musím veľa trénovať, aby som ich urobil správne a zdá sa, že všetci ostatní ich zvládnu na prvý raz."

"To nie je pravda."

"Všetci na Rokforte hovoria, aký som hlúpy. Ale teraz sme smrťožrúti a čoskoro budeme mať skutočnú moc. Posledné, čo títo humusáci a milovníci muklov uvidia, bude moja škaredá tvár."

Draco hľadel na svojho priateľa a v duši pocítil kvôli nemu bodavú bolesť smútku.

"Som rád, že je aspoň niekto zasrane šťastný," vyšplechol sarkasticky Crabbe, ticho a zúrivo.