Lord, have mercy on my soul for I have walked a sinful road [vkook; TR] ✔

2. Chapter

Taehyung išiel v stredu na omšu, aby sa kajal za svoje hriešne myšlienky. Na ďalší deň sa bál znovu vidieť Jungkooka. Mal strach z toho, čo by mohol spraviť tentokrát, no ešte viac ho desilo, že by mu nebol schopný odolávať. Tento druh túžby bol preňho niečím novým, s chlapcom či s dievčaťom ho nikdy nemal. Vždy bol vychovávaný ako dobrý kresťan - neodovzdať sa svojim túžbam a s intímnosťami čakať až do svadby. Robiť čokoľvek, aj keď to bolo len dotýkanie alebo bozkávanie s niekým, s kým nemal vážny vzťah bolo úplne neslýchané. No Jungkook v ňom tú túžbu prebudil. Taehyung cítil, že v ňom vzplanul oheň kedykoľvek bol v jeho prítomnosti. Bol presvedčený, že to bol diabol, ktorý vábil jeho vieru a vernosť k Bohu a poslal Jeon Jungkooka, aby ho otestoval.

Vo štvrtok sa stretol s Jungkookom v knižnici. Bol úplne pokojný a presvedčený, že Jungkook sa na takomto mieste o nič nepokúsi.

Červenovlasý chlapec bol už tam, takže Taehyung využil príležitosť a sadol si oproti nemu.

„Vieš, pracovalo by sa nám omnoho lepšie, ak by si sedel vedľa mňa," predbežne sa naňho pozrel Jungkook a Taehyung to trochu zvážil, no potom sa vrátil do reality a ponuku odmietol.

Obaja išli hľadať knihy, ktoré by mohli potrebovať a mlčky sa posadili, prelistúvajúc ich a berúc z nich užitočné poznámky, pričom si všímali, ktorú stránku a knihu neskôr zmienia.

Taehyung bol ponorený do jednej knihy, ktorá rozprávala o jasnom zložení fotografie, keď zrazu pocítil dotyk členku na svojom vlastnom. Prehltol, no z knihy nevzhliadol. Cítil na sebe Jungkookov intenzívny pohľad, no to bola preňho iba väčšia motivácia, aby nevzhliadol. Naučil sa, že Jungkookov pohľad bol taký neodolateľný, že keby sa Taehyung naňho pozrel, tak by ho zradili kolená.

Snažil sa zamerať sa na čítanie, no potom pocítil, že členok sa pomaly posúva hore a dole, prechádzajúc po jeho vlastnom členku a lýtku. Nadýchol sa a niekoľkokrát zamrkal, aby sa upokojil. Cítil, ako mu začína horieť tvár a bol veľmi rád za to, aké dlhé džínsy teraz mal, pretože nevedel, ako by zareagoval, ak by sa ho Jungkook dotýkal na holej koži.

„Čo sa deje, Taehyung? Našiel si niečo zaujímavé?" prehovoril prosto Jungkook, nevenujúc tomu žiadnu pozornosť. Taehyung napokon vzhliadol, iba aby sa stretol s tým známym úškľabkom. Chápal, že Jungkook tak úplne nehovoril o knihe.

„Áno, nejaké veci, ktorý môžeme použiť," vyliezlo z Taehyunga trasľavým hlasom.

„Sme dobrí tím, mám šťastie, že som skončil s tebou," pozorne sa naňho pozeral Jungkook a Taehyung mohol prisahať, že mu v očiach videl hravé iskry.

Jungkook, našťastie, stiahol nohu späť a nechal ho na pokoji, takže sa mohol pokojne vrátiť k čítaniu. Uvedomil si, že jednej časti z neho chýbal kontakt s druhým chlapcom, no v duchu tie myšlienky odohnal. Ticho sa modlil k Pánovi, aby mu dal silu.

Po troch hodinách čítania a robenia poznámok sa to rozhodli vzdať. Obaja zobrali niekoľko kníh a išli k poličkám, aby ich vrátili späť na ich miesto.

Taehyung odložil do regála poslednú knihu a rýchlo sa otočil, aby si mohol ísť po veci a čo najskôr sa vrátiť domov. No hneď ako sa otočil, narazil do niečoho tvrdého a potkol sa. Zachytili ho dve silné ruky, ktoré mu zabránili spadnúť. Akonáhle vzhliadol, stretol sa s tmavými očami, ktoré ho posledné dni lovili. Jungkook bol zblízka ešte krajší a pevné uchopenie jeho rúk, nútilo Taehyunga cítiť sa dobre, na čo prehltol.

„Buď opatrný, krásavica, lebo si ublížiš," povedal prosto Jungkook a pohľadom venoval pozornosť jeho očiam. Mali približne rovnakú výšku, takže sa ich pohľady stretli ľahko.