Lord, have mercy on my soul for I have walked a sinful road [vkook; TR] ✔

18. Chapter

Cesta autom do Jungkookovho bytu bola tichá. Nebolo to nepríjemné, no vzduch medzi nimi bol ťažký. Jungkook bol teraz viac uvoľnenejší, akonáhle sa dostal dal do poriadku a Taehyung stál vedľa neho, opierajúc si hlavu o chladné okno a Jungkooková ruka spočívala na jeho stehne. Vedeli, že si musia pohovoriť.

Keď prišli do Jungkookovho bytu, červenovlasý pre nich zohrial jedlo a spolu sa v tichosti najedli v obývačke. Taehyung bol trochu nervózny, nevedel, čo mu chce Jungkook povedať alebo urobiť, no bol ochotný zniesť čokoľvek. Jeho rozhodnutie bolo byť s ním bez ohľadu na to, čo to bude ešte stáť. Bol z toho chalana až príliš preč, takže by bol radšej nazývaný jeho hračkou ako ničím. Vedel, že to preňho nie je dobré a bude mu to ubližovať, pretože chcel, aby bol pre Jungkooka niečo viac, no chcel ho vo svojom živote, nedokázal si predstaviť, že ho už nikdy nebude vidieť.

„Dobre, poďme sa porozprávať," preťal ticho Jungkook, keď dovečerali. Trochu sa otočil tak, aby bol pred Taehyungom a ten urobil to isté.

„Čo chceš, Tae?" vážne sa naňho pozrel Jungkook.

„Chcem teba. Nezaujíma ma ako. Ak ma nechceš, ak ku mne nič necítiš, môžeme iba pokračovať v tom, čo sme robili, je mi to jedno," odpovedal brunet presvedčivým hlasom a bez zaváhania. Jungkook si povzdychol.

„Nechcem ťa využívať, Tae. To je to, čo som robil od začiatku, ale už to nechcem robiť. Nemal by si so mnou takto byť," pozrel sa mu Jungkook priamo do očí, „tak mi povedz, čo chceš?" Taehyung si zahryzol do pery, bolo to tu. Počul v hlave Minhov hlas, hovoriaci, že si to musí ujasniť a povedať mu to, inak sa to nikdy nedozvie. A práve teraz, keď bol Jungkook ochotný počúvať, zdalo sa, že je ten správny čas.

„Chcem..." Taehyung sa nervózne odmlčal, no keď uvidel, ako ho Jungkook povzbudil pohľadom, pokračoval. Teraz nastal čas na poctivosť. „Chcem teba, myslím, aby si ma vzal na rande, chcem sa s tebou objímať pri sledovaní televízie a chce m byť tvoj priateľ."

Jungkook ho s prázdnym pohľadom. Samozrejme, očakával to, no keď to od bruneta počul nahlas, nebol si istý, čo má robiť.

„Tae, nie som pre teba dobrý," povzdychol si Jungkook a hral sa s prstami, „zaslúžiš si nejakého milého chalana, ktorý sa k tebe bude správať pekne a to ťa urobí šťastným. Nemyslím si, že ti to môžem dať, neviem, či to dokážem."

„Si taký hlupák," dychtivo sa zasmial Taehyung. Jungkook sa naňho zmätene pozrel, definitívne to nečakal.

„Nevidíš, že mi to už dávaš? Zaobchádzaš so mnou tak pekne, vždy sa o mňa staráš, nielen počas a po sexe, ale aj medzi tým. Vždy si tu bol pre mňa, keď som ťa potreboval. A robíš ma šťastným, vidieť ťa po dlhom dni ma robí šťastným a viem, že nikto iný by mi to nedokázal dať, aj keby to bol ten najkrajší chlap na planéte. Pretože chcem teba a pretože-" Taehyung sa na chvíľu odmlčal, trhavo sa nadýchol a pozrel sa Jungkookovi do očí, „pretože som do teba zamilovaný."

Jungkook naňho civel. Cítil v lone zvláštny pocit a nevedel, čo to je. Nikdy od nikoho nepočul tie slová a práve teraz ich počul od Taehyunga, zatiaľ čo sa naňho úprimne pozeral, bolo to trochu neskutočné.

„Aby som bol úprimný, neviem, čo k tebe cítim, Tae. Nemôžem ti dať to, čo si práve povedal," Jungkook sa naňho smutne pozrel.

„To je v poriadku! Nemusíš nič hovoriť, Kookie, nemusíš sa do mňa zamilovať. Nemôžeš sa prinútiť niečo cítiť, musí to byť prirodzené. Ale čo cítiš, keď si so mnou?" uistil ho brunet. Nechcel Jungkooka prinútiť, aby povedal niečo, čo si nemyslel.

„S-som šťastný, keď som s tebou. Keď vidím teba, tvoj úsmev a počujem tvoj smiech, zlepší sa mi deň bez ohľadu na to, aký bol predtým. Rád ťa vidím vo svojom byte, sedieť na gauči v mojom tričku, zatiaľ čo pozeráš anime. Nemôžem ani len opísať, ako veľmi sa mi páči, aký si pre mňa dobrý, keď ťa šukám, páči sa mi, že sa mi vždy venuješ a veríš mi a ako reaguješ na moje dotyky," priznal Jungkook. Teraz sa cítil zvláštne zraniteľný, vyjadril všetky svoje myšlienky a emócie, no zároveň sa cítil oslobodzujúco.