Lord, have mercy on my soul for I have walked a sinful road [vkook; TR] ✔

15. Chapter

Taehyung mal celú tvár červenú od plaču, zatiaľ čo čakal pred domom. Bol tam niekoľko minút, než sa konečne otvorili dvere a vyšiel z nich veľmi ospalý Jimin. Bolo niečo okolo jednej hodiny, takže keď Taehyung zavolal svojmu kamarátovi, zobudil ho, no hneď ako Jimin počul, že niečo nie je v poriadku, povedal mu, aby prišiel.

Brunet sa ponáhľal k svojmu menšiemu kamarátovi a objal ho. Jiminové ruky sa okamžite ovinuli okolo jeho pása a Taehyung znovu začal vzlykať.

„Tae, čo sa stalo?" zašepkal Jimin, keď sa upokojil. Nedostal žiadnu odpoveď. Taehyung bol teraz zmätený a Jimin pochopil, že od neho teraz nedostane žiadnu odpoveď, tak ho vzal dnu a odviedol do svojej izby. Uložil ho do postele a ľahol si vedľa neho, pritlačiac sa svojim telom k tomu jeho.

„Shh, bude to v poriadku," zašepkal mu Jimin do ucha a stále ho hladkal po chrbte. Brunet sa musel upokojiť.

„Som tak hlúpy, Jiminie," dostal zo seba pomedzi vzlyky Taehyung a pokúsil sa chytiť dych. V tomto bode ledva dýchal a slzy nemali konca. Chvíľu trochu vzlykal, až kým sa z toho stavu nedostal a neupokojil sa.

„Som tak hlúpy, že som si myslel, že to, čo medzi nami je, znamená pre Jungkooka niečo viac. Je to moja chyba, nikdy mi nič nesľúbil, nikdy sme náš vzťah nijako neoznačili," Taehyung sa otočil a s opuchnutými očami sa pozrel na svojho kamaráta, konečne sa dostatočne upokojil, aby mohol rozprávať.

„Čo sa stalo?" spýtal sa opatrne Jimin.

„Jungkook sa bozkával s iných chalanom," zašepkal Taehyung. Z očí mu unikli nové slzy, keď to povedal nahlas. Stále mal v hlave obraz Jungkooka a nejakého tmavovlasého chalana, ako sa spolu bozkávajú v klube.

„Počul som pred pár týždňami klebety, že bol Jungkook videný s nejakým chalanom na futbalovom ihrisku. Bál som sa o to, ale potom som nad tým pokrčil plecami, povedal som si, že je to pravdepodobne iba nejaká klebeta alebo náhoda. Ale oni povedali, že ten chalan mal čierne vlasy a henten mal tiež. Pravdepodobne to bol on. Mal som strach postaviť sa Jungkookovi, pretože som sa bál, že by to bola pravda a pravdepodobne to tak aj je," pokračoval brunet.

„Je mi to tak ľúto, Tae. Neviem, čo na to povedať," súcitne sa naňho pozrel Jimin. Vedel, že jeho kamarát k červenovlasému niečo cítil a obával sa, že sa môže niečo také stať, takže to preňho nebolo veľkým prekvapením. Ale stále mu ubližovalo vidieť Taehyunga takto.

„Nie si hlúpy, Tae, nemôžeš ovplyvniť to, čo cítiš a Jungkook bol prvý človek, ktorému si sa odovzdal, takže si možno bol iba trochu naivný. Ale nedávaj si to za vinu, že sa bozkával s niekym iným."

„Áno, ale stalo sa. Neboli sme nič a nikdy sme si nič nesľúbili. Má povolené bozkávať iných ľudí!" vyštekol frustrovane Taehyung, no potom sa upokojil a znovu zosmutnel, „Neviem, len som si myslel, že sa nechce stretávať s inými ľuďmi, že chce iba mňa a dúfal som, že jedného dňa bude náš vzťah oficiálny. Myslel som si, že pre neho znamenám niečo viac, ale hádam, že som sa mýlil."

„Možno by si sa mal s ním porozprávať, nech ti to vysvetlí," navrhol Jimin. Nebol úplne šťastný z Jungkooka, no vedel, že jeho najlepší kamarát bol s ním šťastný a vždy boli obaja opačné trany mince, on nikdy nebol schopný súdiť iných ľudí.

„Čo mi má vysvetliť? Videl som to na vlastné oči, Jiminie, nebola to iba nejaká klebeta."

„Tak potom by ste sa mali porozprávať o vašom vzťahu. Objasniť si to, povedz mu, čo chceš. Ak nechce len teba a chce bozkávať iných ľudí, potom nemáš čo stratiť. No možno to nechce," povzbudivo sa naňho usmial Jimin.