Lord, have mercy on my soul for I have walked a sinful road [vkook; TR] ✔

14. Chapter

Celý piatok a sobotu pomáhal Taehyung v kostole. Bol tam s Jiminom a strávili spolu pekný čas. Navzájom sa poznali už roky, no keďže Jimin nechodil na rovnakú školu a teraz sa Taehyung stretával s Jungkookom a ostatnými, už sa tak veľmi nevideli. Takže bolo pekné stráviť čas so svojim kamarátom, naozaj mu to chýbalo.

V sobotu večer Seokjin povedal Taehyungovi, aby s ním, Namjoonom a jeho skupinkou kamarátov, vrátane Jungkooka, išiel do klubu. Taehyung nebol moc veľkým fanúšikom klubov a alkoholu rovnako ako jeho rodičia, no myslel si, že raz za ča mu to neublíži.

Svojim rodičom povedal o svojom pláne, sľubujúc im, že nebude veľa piť. Nie že by nemohol, bo dospelý, no vedel, že jeho rodičia a Boh by neocenili, keby bol ožratý. Tiež im povedal, že po párty zostane spať u Jungkooka. Stále si mysleli, že s Jungkookom chodí a neboli z toho natešení. To, že prijali Taehyunga a jeho orientáciu neznamenalo, že budú šťastní, že zostane na noc u červenovlasého. Nevedeli, čo presne spolu robili a z toho, ako to vyzeralo, predpokladal, že to chápu a tak ich Taehyung nechal tak. Úprimne, nemuseli poznať detaily, a ak áno, mysleli by si, že tentokrát vážne zhorí v pekle.

Seokjin prišiel k nemu domov, aby mu pomohol vybrať oblečenie a večer, pretože trval na tom, že Taehyung nemôže chodiť do klubov v bežnom oblečení.

„Nie som si tak istý, Jin," našpúlil Taehyung ústa, zatiaľ čo sa prezeral v zrkadle. Mal na sebe čierne rifle, neboli príliš obtiahnuté, no určite sa líšili od jeho zvyčajných voľných nohavíc, obopínali mu zadok a stehná a v džínsoch mal zastrčenú hodvábnu kvetinovú košeľu, ktorú mu priniesol Seokjin.

„Čo tým myslíš? Vyzeráš úžasne! Všetci sa ti budú snažiť dostať do nohavíc, keď ťa uvidia," usmial sa Seokjin a potom ešte s úškrnom dodal, „Jungkook bude z teba paf, ver mi." Taehyung sa znovu pozrel do zrkadla, to oblečenie nebolo niečo, čo by si normálne obliekol. Na mnohých miestach bolo na jeho pomery príliš tesné, no páčila sa mu predstava toho, čo si bude o tom Jungkook myslieť.

Seokjin tiež povedal, že mu dá make-up a trochu mu upraví vlasy, čo zvyčajne tiež nerobil. Aby bol úprimný, cítil sa dosť smiešne, no vedel, že do spoločnosti v klube zapadne, takže nad tým pokrčil ramenami.

Odišli z domu a vzali si taxík, pretože Taehyungova mama svoje auto potrebovala a Seokjin odmietal jazdiť, pretože chcel piť a nebýval ďaleko od všetkých klubov, aby mohol ísť domov peši. Taehyung sa chytal prespať u Jungkooka, takže, ak bude mať červenovlasý auto, buď pôjde s ním alebo si vezmú spolu taxík.

Čoskoro dorazili na miesto určenia a po niekoľkých minútach boli v preplnenom klube. Mali sa tam stretnúť s ďalšími štyrmi chlapcami, no Taehyung netušil, ako ich nájdu, no zdalo sa, že Namjoon Seojinovi napísal, kde budú.

„Poďme, iba jeden alebo dva poháriky, tie ťa nezabijú!" zakňučal Seokjin, keď Taehyung omietol fľašu, ktorú mu kúpil v bare.

„Ja neviem, Jinnie," obzeral sa brunet.

„Vážne, pivo nie je také silné, dobre? Ak ti to nebude chutiť alebo začneš byť mimo, tak si kúpiš nejakú sódu," uistil ho rúžovovlasý chlapec. Taehyung sa vzdal, vzal fľašu a napil sa. Tekutina v nej bola horká, no nebolo to zlé, trochu mu to aj chutilo. Neochutnal žiadny silný alkohol, takže predpokladal, že to bude v poriadku.

Seokjin sa široko usmial, keď videl schválenie v Taehyungovej tvári a ťahal ho na miesto, kde sa mali stretnúť s ďalšími štyrmi chlapcami.

Dostali sa do časti klubu, kde boli stoly na sedenia a prvá vec, ktorú si Taehyung všimol bola štica červených vlasov. Naraz bol nervózny, čo keby sa Jungkookovi jeho vzhľad nepáčil? Taehyung miloval, keď mohol byť pre Jungkooka pekný, či to bolo v spálni alebo nie, bál sa, že táto veľká zmena vzhľadu ostatným nesadne.