Lord, have mercy on my soul for I have walked a sinful road [vkook; TR] ✔

5. Chapter

Ako sa Taehyung snažil, svojim túžbam nemohol uniknúť. Kedykoľvek sa s Jungkookom ocitol sám, dovolil mu robiť čokoľvek, čo chcel. Niekedy dokonca súhlasil a tiež sa Jungkooka dotkol. Mozog mu hovoril, aby prestal a hneď po tom mal výčitky svedomia, no vo chvíli, kedy bol s červenovláskom, jediná vec, o ktorej dokázal premýšľať, bol chlapec pred ním a o všetkých veciach, ktoré robili.

Na konci prvého mesiaca sa nakoniec rozhodli ísť spraviť nejaké fotky na projekt, pretože to bola po tom všetkom hlavná téma ich prezentácie. Taehyung si nemohol požičať auto od svojej mami, pretože ho potrebovala, takže ho Jungkook vyzdvihol v krásnom a veľkom Range Roveri. Taehyung nikdy nebol v takom peknom novom aute a užíval si jazdu, na čo Jungkook vyšiel zo Seoulu k cieľu, ktorý si predom stanovili.

Jazda autom bola tichá a Jungkook sa rozhodol zapnúť rádio. Cez reproduktory začala do auta hrať pieseň od Big Bang a Jungkook sa rozhodol rýchlo zmeniť pieseň, no na zápästí ho zastavila Taehyungová ruka.

„Nechaj to tak. Páči sa mi to," prosebne sa pozrel na chlapca za volantom.

„Vážne?" Jungkook prekvapene zdvihol obočie.

„Áno, Jungkook, naozaj. Myslel si si, že počúvam cirkevné zbory a kresťanský rock? Nie som taký divný oproti tomu, čo si myslí väčšina ľudí. Počúvam k-pop, pozerám k-dramy a mám rád anime a mangu."

„Dobre, priznávam, že by som si to nemyslel," Jungkook sa veselo zasmial a Taehyung si nemohol pomôcť, no civel naňho. Pravdepodobne to bolo prvýkrát, čo videl Jungkooka takto, nie s úškrnom alebo nafúkaným úsmevom, ale so skutočným smiechom. Bolo to perfektné. Oči mu žiarili a Taehyung si pomyslel, že Jungkook vyzerá takto naozaj dobre. Želal si, aby sa takto správal častejšie.

Prišli na určené miesto, bol to starý, krásny les. Bolo neskoré popoludnie a slnko začalo pomaly zapadať, takže osvetlenie bolo perfektné. Obaja vytiahli kamery a vydali sa na cestu medzi stromy.

Príroda bola úplne krásna a obaja za dve hodiny spravili päťdesiat záberov. Zabudli na seba, takže si uvedomili, že je neskoro, až keď bola tma. Taehyung sa trochu chvel strachom, byť v lese, keď je tma nebolo úplne potešujúce.

„Bojíš sa?" zaškeril sa Jungkook, keď si všimol Taehyunga.

„Iba mi je zima," zaklamal.

„Hej, určite," ešte viac sa zazubil Jungkook.

„Neboj sa, krásavica, ochránim ťa," dodal s úškrnom. Taehyung mu veril.

Pomaly sa vracali k autu, bok po boku, občas sa ich ramená o seba obtreli a Taehyung s Jungkookom vedľa seba úplne zabudol na strach. Nerozprávali sa, ale bolo to vľúdne.

Zrazu, z ničoho nič, sa z neba spustil silný dážď. Bol koniec apríla, takže počasie nebolo nijako neobyčajné. Obaja sa rozbehli k autu, no v čase, kedy sa tam dostali, boli obaja premočený do morku kostí.

Jungkook okamžite, ako vošli do auta, zapol kúrenie. Z oboch kvapkala voda, ktorá sa vstrebávala do pekných, kožených sedadiel a Taehyung sa za to cítil zle.

„Tu, vezmi si to," naklonil sa Jungkook k zadnému sedadlu, vytiahol si z batohu náhradnú mikinu a podal ju Taehyungovi.

„Nie, mal by si si ju vziať ty. Je tvoja, bude ti zima!" protestoval brunet.

„Neboj sa o mňa, Taehyung, budem v poriadku, ale ty sa trasieš ako osika, takže si vyzleč tú mokrú mikinu s tričkom a daj si toto," nariadil mu Jungkook s nekompromisným pohľadom. Taehyung poslúchol. Vyzliekol si premočené oblečenie a za minútu sedel v Jungkookovej mikine, ktorá mu bola veľká, no bolo mu v nej veľmi teplo a útulne.