Special Things: Aj zázraky sa dejú [✔️]

Ona je nočná mora😨😵😲

Bianka:

Po úžasnom týždni s chalanmi a ich kamarátmi sme si naplno užili každý jeden, lebo potom sa vidíme až o ďalšie dva v LA. Už sme boli na letisku a lúčili sme sa s M&M a ich veľkou rodinou. Boli sme smutný že sa s nimi musíme rozlúčiť a myslím si že aj pre Eriku a Katku to bolo ťažké, lebo sa lúčili s tými ktorých ľúbia. „No dievčatá, vidíme sa až o dva týždne v LA, dúfam že sa vám do vtedy nič nestane a nezmeníte sa nám na kanibalky.“ Povedal Erik a každej jednej dal pusu na líce objal nás. „Neboj Erik, to sa nestane, nemáme na to dôvod aby sme sa zmenili.“ Povedala Erika, ktorá bola ešte nalepená na Marcusovi. „To rád počujem dievčatá, už máte lietadlo pripravené, prajeme vám šťastnú cestu.“ „Ďakujeme.“ V tom sme iba prešli cez kontrolu a pomaly sme sa strácali z ich dohľadu a už sme iba videli ako nám malá Emma ešte zamávala a mi sme už boli v uličke smer lietadlo. Erik nám v lietadle vybavil prvú triedu, aj keď sme mu povedali že to nechceme. Sadli sme si na svoje miesta a keďže sme cestovali už v noci tak sme zaspali ako malé bábätka.

----Už je tu škola----

Moja cesta domov bola úžasná, ale pomyslenie na to že budem zase v škole, to bolo utrpenie a už len z jedeného dôvodu, mala som vymeškaných veľa hodín figurálneho cvičenia (Kreslenie postáv) . Mala som totiž sprostú profesorku, nikto ju nemal v škole rád. Bolo mi však ľúto aj to že som neni z Erikou na tej istej škole, ale Erika mala byť so mnou len bohužiaľ jej to mama nedovolila, no čo už hlavne že sme spolu aj napriek diaľke. Už som teda sedela doma, no nie na dlho, asi o 2 hodinky som mala ísť na vlak na internát. Jedine čo ma tam ťahalo boli moji kamaráti a niektorý spolužiaci. Už som sa iba znova zbalila a dala si veci do kufra auta. Mama ma už išla zaviezť na stanicu a ja som sedela už v aute, tam som sa iba zamyslela nad tým ako napíšem všetky písomky, ale hlavne nad Jackom ktorý mi nadovšetko chýbal. Už som bola na vlakovej stanici a nastúpila som do vlaku na smer Žarnovica ktorý mi išiel 14:55 zo Žiliny. Prestupovala som na vlakovej stanici vo Zvolene. Cesta do Zvolena bola celkom zábavná, lebo som konečne zase bola s Chiarou a Benjamínom. Už aj oni mi chýbali, síce som ich videla na koncerte ale bolo to iba na pár minút, teraz môžem byť s nimi celé dva týždne no vlastne týždeň a pol. Vo vlaku sme hrali karty a smiali sme sa a rozprávali sme sa o tom čo sa nám za celé tie dva mesiace čo som nebola s nimi stalo. Zistila som že učitelia mi písomky odpustili ale jedna učiteľa je piča, kvôli nej musím spraviť 8 výkresov, volá sa Felzamová a je to moja učiteľka Figurálneho kreslenia. Viete čo vám poviem, nech si trhne nohou, ja som sa celé dva mesiace neulievala ale chodila som po koncertoch po EU a ak to nepochopí tak je to piča, počkať veď ona je už od vtedy ako som ju spoznala. Cesta do Zvolena nám trvala cca 2 a pol hodiny a už sme boli cca asi 5 minút od Zvolena, už sme si brali kufre a nachystali sa pred dvere. Keď sme vystúpili z vlaku, hneď sme bežali úplne do zadného vagóna ako každú jednu nedeľu keď ideme na internát. Už sme sedeli vo vlaku a celé kúpečko pre seba. Cesta do Žarnovice trvala asi 35 minút a mi sme už vo vlaku zaspávali. Keď sme už boli v Žarnovici tak sme si zavolali taxík ktorý nás odviezol do dediny menom Hodruša-Hámre. Bolo tam síce ticho ale na internáte som sa necítila ako na internáte ale ako na nejakej psychiatrií. Vystúpili sme z taxíka a zaplatili sme 3,50 a išli sme si zavolať výťah. „Biba a čo ideš robiť keď prídeme hore na izby?“ „Asi si idem pospať. Prečo sa pýtaš Chiara?“ „Že by sme si išli zahrať biliard alebo Benjamín povedal že pôjdete cvičiť.“ „Tak asi idem cvičiť.“ „Dobre tak ťa počkám na chodbe.“ „Dobre.“ V tom sme vystúpili z výťahu a išli sme každá na svoju izbu. Bola som prekvapená, celý internát bol úplne poloprázdny. Išla som si ešte zaniesť priepustku k vychovávateľke na tretie poschodie. „Ahoj Bianka, no konečne ťa po dvoch mesiacoch uvidela.“ Povedala moja vychovávateľka a ukázala mi nech si sadnem vedľa nej. „Ale, to neni nič vzácne, veď ste ma minulí rok videla každý týždeň len v druhom ročníku som trochu vymeškala.“ „Ale joj Bianka, tak ako bolo na koncertoch, dúfam že si si priniesla veľa zážitkov.“ „Áno je ich veľmi veľa, ale porozprávame sa neskôr lebo ideme s Benjamínom cvičiť, môžem si zobrať kľúčiky od posilky?“ „Jasné Bianka, veď ty vieš kde sú.“ Išla som zobrať kľúčiky a išla som sa ešte rýchlo hore prezliecť. Chiara ma už čakala na chodbe a ja som sa rýchlo prezliekla a išla do posilky. Vtedy som si v spomenula na Jacka, na to ako sa na mňa pozeral keď som cvičila a ako mi povedal že som šialená keď som spravila šnúru. V posilke sme boli cca 2 hodinky a hneď po tom som išla na izbu. Išla som do sprchy, bolo asi cca 20:55 keď som už zaspávala za počítačom, písala som totiž príbeh na Wattpad. Čítam  tam aj nejaké knižky ale zároveň píšem aj svoje. Potom mi cinkol telefón a ja som rozmýšľa kto to môže byť, lebo Erika mi povedala že asi nebude mať internet lebo ide ku otcovi, Katka to nebude lebo ona sa musí učiť a ona určite už aj spí už bolo 21:35, ach ten čas tak rýchlo letí, ani sa človek nenazdá a už prejde jedna hodina rýchlejšie ako si myslíme. Pozrela som sa teda kto mi napísal no v tom ma schytila silná únava a už som chcela ísť spať.  Išla som nakoniec spať, moje dve spolubývajúce Miška a Natália boli ešte chvíľku na mobiloch no potom ich odložili na nabíjačku a išli spať tiež.
Už bolo asi 6:00 ráno a vychovávatelia chodili už budiť po izbách, mne sa nechcelo moc vstávať, pretože sme mali hneď prvé hodiny s tou ryšinglou nafrnenou. Ach už len to pomyslenie na to že s mi ona ako prvá skazí ráno je úplný humus. Rýchlo som sa teda obliekla, upratala som si posteľ a zobrala ruksak. Keď som vyšla na chodbu baby ma tam už čakali na raňajky. Na raňajky sme z internátu išli vždy o 6:30 a prišli sme do jedálne asi 6:40. Na raňajky sme mali rybaciu nátierku s chlebom a nejakým čajom. Áno asi si myslíte že som ostala rozmaznaná keď som prišla z tour, ale to neni vôbec pravda, bola som už aj tu zvyknutá na takúto stravu, veď tu sa ani nič iné nevarilo len každý druhý týždeň to isté dookola len sa to vždy vymenilo a dalo na iný deň a takto to išlo každý jeden posratý týždeň na tomto internáte. Už sme dojedli a išli sme do školy, ach bože ani mi neuveríte koho som stretla hneď ako som bola už pri škole, áno tu sprostú rynglu ryšavú, ach bože tento deň asi byť horší ani nemôže. Už sme sedeli všetci v triede a učiteľka si už vykračovala aj s tým jej pohárikom do triedy. Všetci sme sa museli postaviť aj keď sa nám nechcelo. „dobré ráno žiaci, tak ako ste sa mali cez víkend?“ začala sa pýtať mojich spolužiakov, keď v tom si všimla aj mňa. „Ale čo, pani Milová sa aj odvážila prísť po dvoch mesiacoch do školy?“ „Áno, snáď vám to nevadí že sa snažím aj po namáhavých dvoch mesiacoch učiť v škole „milá pani profesorky.“ Ukázala som jej úvodzovky prstami keď som jej to povedala. „Prepáčte, ale to ako sa vy ku mne chováte, vás rodičia neučili slušnej výchove?“ „Ouuuu, prepáčte ale áno učili a ak ste si nevšimli snažím sa byť kľudná.“ „Moja zlatá ešte raz na mňa vyskočíte tak vás zoberiem ku zástupcovi a nech si to s vami rieši sám.“ „Ale veď boha ja som vôbec nič ani poriadne nepovedala a ešte som vám to povedala slušne, tak nechápem už boha čo furt do mňa pičujete.“ V tom sa profesorka naštvala a ukázala mi rukou von z triedy. „Ak si myslíte že mi tu môžete nadávať tak si zbaľte veci a choďte preč z tejto triedy, správate sa ako zviera.“ „No neviem kto sa tu k nám správa ako zviera.“ Odvrkla som a prekrížila som si ruky. „A aby ste vedeli milá pani profesorka, ja sa odtiaľto nepohnem.“ Ona už potom nič nepovedala a sadla si na stoličku. „Dobre žiaci, dneska si ideme robiť postavu podľa skutočnosti, ale ešte pred tým si idem skontrolovať kto mi neodovzdal ešte práce.“ V tom som si uvedomila že zase bude do mňa pičovať že nemám urobených osem výkresov. Ach no budem mať bohužiaľ 8 pätiek v klasifikačnom zázname a ak jej ich nedonesiem ani na ďalšiu hodinu tak ma zabije dvojnásobne a nechá ma prepadnúť, to je ale jebnutá učiteľka čo? V tom sa zase ozvala a povedala moje priezvisko. „Pani Milová, nemáte u mňa urobených 8 prác, kde ich mám?“ „No ja ich nemám lebo som na ne nemala čas, ak ste si neuvedomila mala som za sebou aspoň cez 25 koncertov za dva mesiace, nemyslíte si náhodou že to je veľa?“ „Ale popri koncertoch ste mali aj nejaké dni cez ktoré ste to mohli zistiť a mohli ste si to robiť.“ „Ale vy nechápete že aj cez tie dni čo sme mali pomedzi koncerty sme mali skúšky a nahrávali sme ešte nové pesničky, ale však čo vy ma nemôžete pochopiť lebo vy sa v tom vôbec nevyznáte.“ V tom stíchla a už nepovedala ani pol slova, a ak povedala tak to už nebolo myslené na mňa. Po dvoch hodinách utrpenia sme mali prax a konečne som po dlhej dobe držala fotoaparát. Prax som si užívala, aspoň niečo sa dneska vydarilo a mala som svätý pokoj od všetkého. V tom som si spomenula na včerajšiu správu ktorú som si neprečítala, otvorila som si Instagram a našla som tam niekoľko správ od Jack. Bože ja som taká sprostá, úplne som zabudla že mi Jack napísal. Poslednú správu ktorú mi poslal mi poslal včera večere a potom mi ešte pred tým poslal ďalších päť a to bolo ešte vtedy keď som bola v Nórsku. Skoro som dostala infarkt, sakra prečo som si to nepozrela skôr. Nakoniec som mu rýchlo odpísala a ospravedlňovala som sa mu.