Special Things: Aj zázraky sa dejú [✔️]

Farebný darček🐎💝💖

Erika:
Už sme mali všetky dva koncerty za sebou, ale neboli také ako ten prvý, bolo to kvôli Bianke. Ešte stále sa nevedela spamätať z toho že Jack odišiel. Bolo mi jej ľúto, lebo keď si to tak zoberiete, celý život o ňom snívala a teraz keď sa jej to splnilo tak on odišiel a Bianka tu zase ostala sama. Ale neostala sama lebo o tri týždne sa uvidia znova na vyhodnocovaní. S chalanmi a Katkou sme si povedali že napíšeme Jackovi, chceli sme pre ňu urobiť prekvapenie keď prídeme do LA. Aj sme si všimli že keď sa Bianka cítila zle tak sa s nami nerozprávala a radšej volala cez Skype s tými jej kamarátmi zo Slovenska Martinom, Saškou, Chiarou a nejakým Benjamínom. Nepoznala som ich ale Bianka nám o nich už rozprávala, povedala že sú to jej kamaráti zo školy, ktorý keď nie sme s ňou tak ju vždy podržia a pomôžu. Ale čo už Bianka si ale bude musieť zvyknúť na to že s Jackom sa nebude tak často stretávať a že budú od seba ďaleko, aj keď viem že Jack sa bude za ňou snažiť čo raz často chodiť. Išli sme akurát na obed a už bol pondelok a mi sme sa dneska mali už premiestniť do Troforsu ku chalanom domov. Všetky sme sa tešili a boli sme zvedavé ako to u nich vyzerá, Bianka síce je smutná ale snaží sa to nedávať najavo. Erik a ani Kris si to zatiaľ nevšimli čo sme aj radi, lebo by na Bianku prišli s miliónmi otázok. Prišli sme do jedálne kde nás čakala na rozlúčku od hotela menšia oslava. Zabávali sme sa a potom prišiel za mnou Marcus. „Erika, poď si so mnou zatancovať, prosím.“ „Ale nooo, ešte sa zbytočne strápnim.“ „Ty a strápniť? To asi ťažko princezná, lebo lepšiu tanečníčku ako teba nepoznám.“ V tom som sa začervenala. „To myslíš vážne?“ „Smrteľne vážne princezná a na dnešný večer sa teším obzvlášť, niečo totiž pre teba mám.“ „Hmmm a povieš mi čo to je?“ „Nie láska nepoviem.“ Pošepkal mi do ucha a skúsol mi ho. Ja som sa zachvela a on ma ešte chytil za zadok, v tom som stuhla, v tom na nás zakričal Erik. „Decká poďte už budeme musieť ísť aby sme už boli na večeru doma, mama nám ide uvariť naše obľúbené jedlo.“ „Oooo tak to sa teším.“ Povedala som a s Marcusom sme išli ruka v ruke ku autu. Všetci sa s nami lúčili a mávali nám na rozlúčku, pred hotelom boli ešte MMerky ktoré sa s nami prišli rozlúčiť. Na diaľnici som sa oprela o Marcusa a držali sme sa za ruky, on mi dal pusu do vlasov a vytiahol telefón aj zo slúchadlami. Jedno dal mne a to druhé dal sebe a pustil nám našu pesničku ktorú počúvame celý týždeň. Je to pesnička od Ellie Goulding- Love Me Like You Do  z 50 odtieňov sivej. Milujem ten film a vždy keď som s babami tak si ho pozrieme a ja som sa pri Marcusovi nechtiac preriekla a povedala som mu že sa mi odtiaľ páči táto pesnička. Páči sa aj Bianke a Katke, v podstate to je jedna z mnohých našich spoločných obľúbených pesničiek. Cesta trvala asi 4 hodinky možno aj menej, nepočítala som to a nepozerala som nejako extra na čas, jediné čo som vnímala bolo to ako mi Marcus zaspáva v mojom objatí. Už sme prišli do Troforsu kde nás čakala malá Emma aj s ich mamou Anne. Emma bola celá natešená a prvá osoba na ktorú sa hodila bol jej otec a potom sme sa všetci začali smiať lebo sa stalo niečo strašne vtipné. Marcus a Martinus si mysleli že Emma ich ide objať no ona ich odstrčila a prišla objať mňa, Bianku a Katku, bola úplne natešená že sme prišli a hneď nás ťahala dovnútra aby nám ukázala svoju izbu. Mala ju veľmi veľkú a krásnu plnú plyšových jednorožcov. Skoro nám od tej farebnosti a krásy odpadli oči. „Som rada že ste prišli, už som sa na vás tešila a čakala som na vás celý deň.“ Povedala malá Emma ktorá držala v rukách troch jednorožcov a každý bol inej farby. „Tu som vám s mojou mamou kúpila menších plyšových jednorožcov, dúfam že sa vám páčia.“ V tom nám ich rozdelila podľa našich obľúbených farieb. Ja som dostala modrého, Bianka dostala červeného a Katka dostala ružového lebo Emma nechcela aby sme mali rovnaké farby, Katka má totiž rada modrú ale aj červenú ale keďže už takej farby máme mi tak jej Emma kúpila rúžovú. Katka s tým nemala najmenší problém a aj tak bol ten jednorožec krásny, na to že rúžovú neznášam tak zrovna na takýchto cute hračkách sa mi páčila. Zrazu iba na nás zdola zakričala Anne nech ideme ku stolu že sa ide večerať. Rýchlo sme zišli dole ale ešte pred tým sme si boli zaniesť jednorožcov do izieb. Každá z nás sme mali vlastnú izbu a budeme v nich iba týždeň lebo ten ďalší musíme ísť domov kvôli škole. Áno dobre počujete, na budúci týždeň ideme do školy a tam budeme dva týždne a potom ideme do LA na vyhodnocovanie cien. Večera bola výborná a my sme sa s babami zalizovali od ucha k uchu. „Ďakujeme Anne za výbornú večeru, ako sa to vlastne volá?“ „To vám nepoviem, je to totiž tajný recept mojej prababky a ani mojim chlapcom som nikdy nepovedala čo to je.“ „No dobre, tak mi si to nejako zistíme samé.“ Povedala Bianka a išli sme hore do izby, boli sme unavené a zajtra nás chceli chalani zobrať na ihrisko a na nejaké zaujímavé miesta v Troforse. Ešte pred tým ako som však išla spať som si urobila hygienu a ľahla som si do postele. Zobrala som si do rúk telefón a pozrela som sa čo je na Instagrame nové. Sledovatelia už nám neklesali ale stúpali čo raz vyššie, mali sme už vyše 2000 sledovateľov a každú hodinu to stúplo o ďalších sto. Potom som sa pozrela na správy na mojom súkromnom a všimla som si že mi odpísal Jack. Otvorila som chat a prečítala som si správu a potom som si s ním začala písať, keďže už boli v LA tak oni mali deň a mi sme mali akurát noc. Chat vyzeral asi takto: