Za hranicou svetov

6

Ďaleko od Angers, v novom paláci postavenom po boji s Damianom a jeho spoločníkmi, sedel na tróne humanoid Abdul. Stal sa vládcom tejto reality, spolu s mnohými radcami. Získal si podporu lovcov a aj humanoidných démonov. V podstate nevládne, len dohliada na poriadok po tom, čo nastali veľké zmeny.

Palác je miestom, kde sa všetky bytosti stretávajú a kde prejednávajú dôležité témy. Dnes však ide o vážnu vec. O prijatie požiadali bytosti z oveľa vyšších sfér. Vlastne nepožiadali, jednoducho oznámili, že prídu. Konkrétne Abdulovi, a nechceli veľa svedkov. A tak tam sedel a čakal, po jeho pravici stála lovkyňa, a po ľavici ďalší humanoid – žena, jedna z jeho najlepších bojovníčok.

Zjavili sa pri nich dve bytosti. Ľudia ich kedysi nazývali archanjelmi. Ide o bytosti svetla, o služobníkov Univerza a dobro v samotnej svojej podstate. Na nižších sférach sa museli zhmotniť ako bytosti, aj keď sú tvorení len energiou. V astrále sa preto objavili ako žiariaci anjeli. Dvaja vysokí muži so svetlými vlasmi, vysokými postavami zahalenými do bielych plachiet, a jasnými, bielymi krídlami. Tváre mali čisté, plné dobroty, ale aj nezáujmu. Táto realita spadá pod ich právomoc len okrajovo, keď z nej musia vyháňať najhorších démonov.

Humanoidi aj mladá lovkyňa pocítili potrebu sa im ukloniť. Bytosti im kývli na pozdrav.

„Vitajte," privítala ich lovkyňa po chvíli. „Čo vás privádza do tejto rality?"

Jeden z nich vystúpil vpred. „Podozrenie, Abdul." Svoje slová adresoval len humanoidovi. „Chceli by sme vedieť, nakoľko si strážiš bytosti svojho druhu."

Zamračil sa. „Humanoidov? Prečo by som ich mal strážiť? Nie som ich kráľ, som len vodca v období vojny."

Anjel ani raz neuhol pohľadom. Je nutné pripomenúť, že ani nežmurkol. „Ale kedysi ťa poslúchali. Je tak tomu aj dnes?"

Mykol plecami. „Viac-menej. Sme jednotní, ak ste chceli počuť toto."

„Áno. Takže môžeš s istotou povedať, že poznáš členov svojho druhu? Že si si vedomý zámerov každého jedného z nich?"

Abdul vstal. Necítil sa dobre, že je nižší ako mocné bytosti. „Nekontrolujem ich, ak sa pýtate na to. V ničom mi nepodliehajú."

Anjelovi zaiskrilo v hlbokých očiach. „A je možné, že nie všetci majú rovnaké hodnoty, ako ty? Že chcú moc? Túžia po deštrukcii?"

Žena vedľa neho sa tiež napriamila. „Obviňujete humanoidov z nekalých úmyslov?"

„Priamo nie. Hľadáme vinníka medzi všetkými rasami."

„Čo sa stalo?" zapojila sa lovkyňa. „Možno keby ste nám prezradili..."

Druhý anjel pokrútil hlavou. „To nesmieme. Nevieme, kam až siaha spáchaný zločin. A aké bude mať následky."

„Súvisí to s príchodom Smrtky na Zem?" hádal Abdul. „Určite ich tam neposielate na rekreáciu."

Prvý anjel si povzdychol, ale bola to skôr reakcia, než nutnosť. Nepotreboval dýchať. „Niekoľko nižších bytostí preniklo do vyšších sfér," prezradil. „Nevieme, ako sa im to podarilo, ani aký mali úmysel. Dostali sa však až k dušiam prichádzajúcim zo Zeme."

Lovkyňa vyvalila oči. „K dušiam mŕtvych?"

Prikývol. „Chvíľu nám trvalo zistiť, čo spôsobili. Medzitým... sa jednej duši podarilo uniknúť."

„Ako uniknúť?" zvolali všetci naraz.

„Unikla cez portál do sveta živých. Nevieme, kde vzala tú silu a do akej formy sa vrátila. Smrtky vyvolali poplach prvé, preto poslali svojho zástupcu, aby dušu našla."