Selekcia Počiatok - A. A. De'Quille

1.

Popoludnie trochu neskôr, Streda.

Ozývam sa asi poprvé alebo po druhé. No. Ako to povedať, je to fakt zvláštny pocit, spisovať to takto dokopy, ale tak prečo nie. Nuž, pravdepodobne tu budem písať nejaké zaujímavé a bočné situácie, a poväčšine aj poznámky, ktoré budem počiarkovať. Vlastne, prečo to tu vysvetľujem? Ech, radšej skočíme hneď na to.

———
Hneď po doživotnej traume, Streda. :D

Vovalila som sa do domu ako besná voda. Tak som rozrazila dvere, až sa čudujem, že nevyskočili z pántov, ale zavrela som ich už pokojnejšie. Ešteže tu bývam ja. Narýchlo som z nôh zhodila plátené topánky a rýchlosťou bleskuprebehla chodbou rovno do obývačky, kde prekvapivo sedela celá moja família. Všetci na mňa prekvapene pozerali, až na Daniela. Ten sa škeril. Ten parchant.

,,Už to viete aj vy?" Očami som behala po všetkých, až nakoniec som zastavila na mame s ocinom. Nemo prikývli ,,Super." Prehrabla som si vlasy. Flustrácia zmiešaná so strachom stúpala čím ďalej tým viac. Cítila som aj radosť, z toho, že zistím niečo nové, ale čo ak sa to celé pokašle? Ale čoho sa ja bojím? Veď je to ten istý život ako doteraz.

Nevravím, že Selekcia je zlá vec, ale pozrite sa na to z oboch strán.
- hneď prvé je losovanie úplne náhodných ľudí.
Je to o náhode, čo môže mať aj negatívne dopady. Ja by som si napríklad nechcela dať určiť budúcnosť s niekým, koho mi ukázali papieriky.
- potom je zoznamovanie.
Taktiež všeobecne to nie je zlá vec. Náhodou ceľkom dobrá, zväčšíte si obzory, dozviete sa nové veci a niečo aj o ostatných ľuďoch, ale stále tu môže byť šanca, že vám dotyčný klame alebo že vás iba opantáva, lebo chce zbohatnúť. Treba si dávať pozor a nebyť zbrklý.
- trávený čas.
Človek, o ktorom to celé je nemá čas na seba, pretože zrazu sa tu objaví ďaľších 16 ľudí, čo si vyžadujú jeho pozornosť. Môže to znieť hociako jendoducho, ale opak je pravdou. Nie každý na to má kuráž. Princ má v tomto odomňa úprimný obdiv, aj keď to nerobíte dobrovoľne.
- otázky.
Čo so mnou bude? Čo ak som nevybral správne? Čo keď to bude omnoho zložitejšie ako to zprvu vyzeralo? Čo ak pohorím? Čo bude s mojím egom, keď ma vyradia? A blá, blá, blá. Keci, keci, keci. Spamätajte sa ľudia! Svet sa predsa nezrúti! Iba vás ovplivňuje situácia, pretože ste to nikdy nezažili. Keby vás nevybrali, mysleli by ste si to tiež? Je to ten istý život, aký bol predtým, čo ste sa dozvedeli, že ste vybraté do selekcie alebo, že ste jej hlavným uchádzačom. Proste, čo máte za problém?
- prvý dojem
Buďte samy sebou. Nikto nemá rád ľudí, čo sa hrajú na dokonalých.
- čo robiť so stresom a strachom?
Pošlite ho kade ľahšie. Je to iba emócia, ktorú viete ovládať. Tak sa zmužte a šic, šic. Tiež som tú správu nezvládala najlepšie, ale časom si proste uvedomíte, že je to v podstate to isté, len v inom prostredí.
- čo ak ma vyradia?
No tak ťa vyradia. Nie je to však prejav toho, že si neschopná alebo niečo podobné, iba si možno ešte nedozrela do toho štádia, možno ešte potrebuješ nabrať skúsenosti a to neznamená, že máš teraz menšiu hodnotu ako tá (alebo ten), čo to vyhrala, či postúpila do Elity. Taktiež sa nemusíš báť, že tvoje ego ostane rovnako vysoko a to je veľké plus, pretože pokorných ľudí je málo. (Ba-Dum-Tss)
Si skvelá, nech si akákoľvek a tvoja hodnota nezáleží od titulu alebo od toho, čo si urobila. Zamysli sa nad tým, či sa vôbec oplatí hrať sa na niekoho, kto nie si, lebo ani ten, na koho sa hráš, nie je dokonalý.

Uvidím, čo sa udeje teraz. Určite sem niekto príde, aspoň nato, aby si overil, či existujem. Dobre, videli moju fotku, ale to im stačiť nebude. Musia ma vidieť. Plus, dať mi informácie o tom ako sa tam dostanem a ako to bude prebiehať. Tiež by sa hodilo, čo bude na raňajky, pretože keď som vystresovaná, buď sa prežieram alebo nezjem ani fuka. Takže.. kedy budú raňajky?

Na dnes končím.

Ešte stále mi to príde divné.

Ale ceľkom to pomáha. Snáď neostanem psychicky porušená. Ehm, *predstavte si zakašľanie. Nie také tuberkolické, ale také normálne*

Dobrú noc, A.