3.

16 4 0
                                    

Pól štvrtej poobede, Pondelok.

Ťažké biele dvere od lietadla sa otvorili a ja som na svojej pokožke pocítila teplo krásneho jarného dňa. Konečne! Vduchu som zajasala a nahodila úprimný, šťastím pretkaný úsmev. Už som si myslela, že tam odkvacnem. Strašne to dlho trvalo! Nech som robila čokoľvek a akokoľvek dlho, koniec cesty som priblížiť nedokázala. Vyskúšala som snáď všetko, čo sa v tom okrídlenom niečom dalo robiť. Lietadlo je dobrá vec, to áno, ale len na krátke vzdialenosti. Pretože po istom čase vás tie altivity, čo sa dajú robiť, prestanú baviť a vy sa ocitnete tam, kde ste boli na začiatku.

Netušíte, čo máte robiť!

Tak napríklad. Rozprávala som sa s Aliciou a to dosť dlho. Prešli sme asi všetky témy, ktoré nás napadli a keď reč padla, išla som si pospať. Musela som spať dlho, keďže čas po mojom zobudení rázne pokročil. Vyskúšala som pozerať televíziu. Pri tej som aj tak dlho neostala. Začali ma z nej bolieť oči. Stále čumieť do tej bedničky by znamenalo prísť o zrak. Čiže pokračujeme. Ďalej som skúšala ísť na záchod a nie. Neskúšajte to. Naozaj vám to neodporúčam. Fakt nie.

Lebo keď som chcela výjsť von z tej malej kabínky, dvere sa zasekli, prečo nie. Teda konkrétke zámok, lebo bol nejaký nový a ešte nepoužívaný. Plus.. nevedela som, čo robiť, lebo nikdy pred tým som sa na záchodoch nezasekla! Môj dávny strach z uzavretých priestorov sa obäť prejavil a ja som sa nestačila čudovať, čo to dokáže urobiť. Asi by som chytila záchvat, keby práve nešla okolo letuška a spýtala sa ma, či som v poriadku. Okamžite som jej povedala, že dvere sa zasekli. Našťastie vedela, čo robiť, keď sa to stane, čiže som bola o chvíľu vonku. Tiež mi povedala, že som asi jedna z mála, ktorej sa to stalo. Nestáva sa často, žeby sa niekto zasekol na záchodoch v lietadlách, kde je špeciálny zámok na protizaseknutie. Ja mám ale šťastie, čo? Kto by to len na mňa povedal?

No, takže pokračujeme.

Od incidenstu so záchodovými dverami a zámkom som si čítala knihu. Prečítala som ju asi dvakrát. Nebola hrubá a nudila som sa. Potom som študovala latinčinu a typy popálenia spolu s ich liečbou. Naučila som sa hrať s kartami takú hru aaaa už si ju ani nepamätám, ale viem, že ma bavila. Potom som si pospala znova.

Proste.

Nekonečná cesta!

Ešteže som mala Aliciu! By ma bez nej porazilo aj zo trikrát. Vďaka Bohu za ňu. Nemôžem si ju zobrať so sebou? Ja viem, ja viem. Mám tendenciu všetkých brať so sebou, ale naozaj si ju nemôžem vziať so sebou do paláca? Urobila by som z nej komornú. Pravdepodobne na to nemám práva, aleee to sa nejako zariadiť dá, no nie?

Ozaj! Moja komorná!

Neviem si predstaviť mať niekoho, kto bude so mnou dňom i nocou, len preto, aby mi poradil alebo ma nachystal. Viem, že práve toto robí komorná a je to jej práca, ale nedokážem si niekoho pustiť k telu bez toho, aby som s ním mala nejaký vzťah. Je to ako pustiť do svojho osobného priestoru úplne cudzieho človeka, ktorého len tak stretnete na ulici. Chcem sa s ňou spriateliť. A aj to urobím. Budem len rada, ak tam budem mať niekoho, komu môžem ako-tak veriť. Som fakt zvedavá ako to celé dopadne.

Tiež som zvedavá na ostatné dievčatá. Nevidela som všetky vylosované, iba tri, čo boli vylosované skôr ako zaznelo ako moje meno, ale inak neviem ani fuka. Snáď si s nimi padnem do oka. Aj keď to bude ťažké, keďže ja nie som moc zoznamovací typ, ale nemôže to byť také zlé. Veľmi rada ich spoznám. Nechcem, aby sme boli rivalky.

Najviac som však zvedavá na kráľa a kráľovnú a na kráľovské záhrady. Dopočula som sa, že sú obrovské a plné kvetov, kríkov a stromov rôznych druhov a farieb. Veľmi sa teším, keď sa tam budem môcť prejsť a započúvať sa do spevu vtákov. Možno tam budú mať aj papagáje. -miesto pre smiech-. Ich pestrosť peria je úchvatná.

Keď už sme pri zvieratách. Predpokladám, že konkrétne zologickú tam mať nebudú, ale nejaké exotické druhy by sa tam vyskytnúť mohli. Hej, ale, kráľovské priestory sú tiež iba zem a nie miesto na zbierku. Načo by tam mali slony alebo zebry? Nič by im to nedalo. Načo sa ja nad takými vecami zaoberám vôbec? Budú tam kone rôzneho druhu, možno aj čistokrvné, takže budem zbierať info hlavne o nich. Nech mám doma, čo povedať Janet.
———
Päť hodín a pár minút, Pondelok.

Už sa blížime k tej veľkej draho ozdobenej ozrude, čo si vydobila miesto najvyššie postavenej budovy v celej Mystii, pretože tam sídli kráľovská rodina a jej najbližší ľud. Ale! Nie je všetko zlato, čo sa bliští, takže ani táto budova neujde môjmu bystrému očku. Nie žeby som sa hnala za peniazmi, ale štve ma predstava existovania v priestoroch, ktoré ani trochu nepoznám. Musím vedieť, kde čo je.

Uh, tiež som zistila, že takmer nič závažné o Selekcii neviem. Iba, že je to šanca pre dievčatá, skúsiť pobyt v paláci alebo na vlastnej koži zažiť stretnutie s princom alebooo ja neviem, skúsiť aké je to byť tam, kde sa nikdy inokedy nedostaneš. Vidieť kráľovnú, kráľa. Jesť s príborom, v ktorom sa nevyznáte a každý jeden sa používa na niečo iné. Je toho veľa, ale to sú iba veci, ktoré sá dajú získať iba z hmatateľného hľadiska.

V Selekcii je možnosť zoznámiť sa s ľuďmi, ktorých ste predtým nemali možnosť vidieť. Vybudovať nové priateľstvá, zväčšiť si obzor v niektorých veciach. Získať nové informácie na posilnenie vášho ducha alebo mozgu. Priučiť sa 'kráľovským' veciam. Byť súčasťou niečoho nového, dosiaľ nepoznaného. Skúsiť si, aké to je byť tam, kde sa práve nachádzaš a žiť naplno každý deň, lebo nikdy nevieš, ktorý je váš posledný.

Radosť zo života sa prejavuje v drobnostiach a úplne obyčajných veciach, ktoré sú obyčajným ľudským očiam neviditeľné. Oči srdca sú prejavom lásky, pretože ak sa naučíte vidieť láskou a nie očami, zbadáte veci, ktoré by ste predtým považovali za samozremosť. Ľudia, čo sú okolo vás, tam nie sú náhodou. Ani tá, cesta, kade si išiel nie je náhodná. Nič nie je náhoda.

Musíme otvoriť oči lásky, aby sme zbadali to, čo je najdôležitejšie zo všetkého.

- Anne.

Každý z nás vidí láskou inak. Nikto nemá s nikým rovnaký pohľad na danú vec, ale koniec koncov, cieľ máme ten istý všetci. Snáď sa vám kapitolka páčila. Je to miž-maž, pretože som nemala ANY IDEA, ale snáď sa dá vyznať.😂
Všetkých vás Ľúbim!❤️
-Bebe

You've reached the end of published parts.

⏰ Last updated: Oct 14, 2021 ⏰

Add this story to your Library to get notified about new parts!

Selekcia Počiatok - A. A. De'QuilleWhere stories live. Discover now