Best Bitches

Mrchy nie su herecky,len klamarky...

,,Ak co i len ceknete, znicite cely zivot. Aj svoj. Tak si dobre premyslite, co budete robit!"vrcala mama.

,,Ale mami...ja neviem ako dlho to este dokazem drzat v tajnosti..."pokusila sa Jessica.

,,Ale zlato. Ja dom vydrzala cely vas zivot. Tak to dokazete aj vy. Zaujimave, ze pokial islo o tie problemy v skole, dokakzali ste mlcat!"povedala Pani Ema Kelisova. Jessica aj jej dvojca sa uz zacinali dosit. Dusit mlcanim. Zabijalo ich vlastne vnutro. Keby niekto vedel, co mama spravila, poslali by ju do blazninca, alebo vezenia. Ved kto moze svojim dceram prefarbit uz prve vlasy, dat napustit farbu do duhoviek (co je neskutocne riskantny proces) a poslal ich na plastiku tvare, len kvoli tomu ze nechce prist o manzelove peniaze ?! Potom ich vydierat, aby mlcali ?! Pred cvokhausom by rozhodne isla najskor na sud. Ktovie, co by sa stalo, keby otec zistil ze nie su jeho. Ze v skutocnisti je otcom ich komornik ?!? Na to nechceli ani pomysliet.

Ich mama Ema este vzdy zariadovala, aby jej dcery neprehovorili.

,,Mama, viem co by sa stalo keby sa to otec dozvedel...Ja si uvedomujem, co to bude znamenat pre nas s Jessicou. Stratime blahobit. No nie kazdy dokaze byt tak ukazkovo sebecky, ze mysli len na vlastne dobro."vyziapla na mamu Jeniffer. Ta jej za to ako odpoved strelila facku. Jen zacitila na lici nieco hladne. Na lici mala velky skrabanec od maminych umelych nehtov. Jesiica k nej priskocila a snazila sa ju osetrit. Mama bez slova odcupkala. Jeniffer s Jessica odislido svojich izieb a prezlecene do skoly sa stretli v ich spolovnej obyvacke. akazda sa uvelebila v svojom kresle a dosita si poplakali. Potom sa vyrozpravali, a dohodly verziu pribehu ,,Ako prisla Jeniffer k skrabancu". Vihli sa ranajkam a zamierili rovno do starbucksu. So zaparkovanim nemali problem co im trocha zlepsilo naladu. Dlha rada a obsadene stoly ju vsak opat vratili na bod mrazu. V kaviarni stretli takmer celu skolu. Vsetci sa na nich umelo usmievali. Sestry kracali po chodbe do triedy, a studenti im sli z censty. Nikto by si nechcel pohnevat dvokcata Kelisove. Vosli do triedy a sadli si na svoje miesta. Minisukne,pripominajuce skor opasok sa stali stredobodom pozornosti u vsetkych zastuopcou muzskeho pohlavia v triede. Jessicca sa pousmiala a jej sestra takisto. Malo kto ich vedel rozoznat. A to bolo vyhodou.

Ked vosli do triedy zbadali neurekom unavenych tvari. Ved co vam poviem, pondelky vsetci poznate...

,,Jeniffer, mohla by si mi prosim vysvetlit,preco zase meskate ?" Odpovedala Jessica : ,,Viete,my si sice nevieme predstavit nic lepsie, ako tu sediet v zatuchnutej triede a pocuvat keci skrachovanych zien ktore si hovoria profesorky, ale..."

,,Dobre, to staci vsetci vas chapeme,"vzdala sa ucitelka s povzdychom. Takto to soncilo zakazdym.

,,Dobre teda,"ako znovu zrodena ucitelka povzbudivo prehovorila k triede. ,,Trocha si vas preskusam. Zacneme vzadu. Jessica. Vies mi povedat, kto bol nemeckym vojnovym spisovatelom ?"

Po malej odmlke urcenej na premyslanie ziacka prehovorila. ,,Bol to Hitler." Trieda sa zasmiala. Jeniffer sa zatvarila pohorsene. ,,Prepacte pani ucitelka. Sestra to cele dojebala,"zzanafavala no ucitelka ju nestihla ani napomenut,uz pokracovala, ,,Hitler bol ruskym spisovatelom. Nemeckym vojenskym bol Monzart." Trieda sa opat zatriasla hlasnym smiechom stredoskolakov. Jessica aj Jeniffer sa spokojne uskrnali. Ucitelka cela cervna sa zmohla len na niekolko slov ktorymi napomenula ziakov.,,Nie je na tom nic smiesne. "

,,Ale je, pani profesorka. Len vam zrejme chyba zmyslel pre humor." Prihral sestram - Fields. Venovali mu zvodny usmev.

Po hodine sa na skole nerozpravalo o nicom inom ako o ,,nasratej ucitelke". Vsetci ospevovali sestry Kelisove. Dokonca aj im sa nachvilu zazdalo, ze su statne. Ale bola to ozaj len chvila.

Ked skola skoncila, Jeniffer si musela odskocit do lekarne po ibalgin, lebo ju bolest brucha suzovala viac ako bolest srdca, co bol ojedinely pripad. Jessica zas na rozdiel od svojej sestry, isla nakupovat. Nemala kam inam ist... Doma bez sestry, alebo v obchodoch bez sestry....Obchodne centrum sa stalo jej druhym domovom, a tak zamierila radsej tam.

Jeniffer vosla do lekarne. Bola tam po prvy krat, no pani za pokladnou nevizerala byt prekvapena, ze ju vidi. Jenn podisla k pultu a prihovorila sa mladej predavacke. Vypytala si akesi lieky co jej predpisal doktor. Predavacka jej ochotne podala krabicku s liekmi. Vyzeralo to, akoby sa vazne premahala len aby nieco nepovedala. Nakoniec to prasklo a ona a vzrusene opytala : ,,Naozaj ma vas otec v garazi zaparkovane porse, lamborginy a cervene dvojmiestne ferarri ?!"

Jeniffer otazka zaskocila, no odpovedala jednoducho - nemala chut byt odporna ese aj k lekarnicke. ,,Ano. Ale nejazdi na nich. Len ak ide niekam na navstevu a chce sa ukazat, alebo ked ja a moja sestra potrebujeme pozitat auto."

,,Vy nemate osobneho sofera ?" pytala sa dalej slecna rovnakym tonom, akoby Jenifferina odpoved na predchazdajucu otazku bola povolenim pytat sa este.

Jenn na toto uz ani trocha nemala chut, no i tak, trocha ustipacnim tonom odvetila :

,,Uz nie. Nebolo prijemne nechat sa vozit v aute kde si nemozete ani nadstavit teplotu, ci sediet v predu." Jeniffer to hovorila velmi presvedsivo, v klamstvach mala dobry cvik. V skutocnosti ich uz nevozil do skoly v ciernom dlhom aute ich komornik preto, ze im bolo luto zamestnavat ho dalsou blbostou pricom dostane stale rovnaky plat. Predavacka akoby mala ma jazyku dalsiu otazku, ked Jeniffer hodila na pult niekolko bankoviek co vyhrabala z vrecka mikiny. Tym predavacku umlcala. Jeniffer schmatla krabicku liekov zabalenu v malej silikonovej taske s logom lekarne a razne vysla z predajne. Vybehla von a utekala. Bolest brucha sa vystupnovala az na bod varu. Pri najblissej lavicke sa schulila do klbka, zatala zuby...pokusila sa vybrat krabicku liekov. Od vcerajska nejedla. V hlave zbadala tanier s cokolafovimi palacinkami. Ani nevedela ako jej to jedlo zislo naum. Najskor pocitila tuzbu. Potom sebsovladanie, a napokon hnev za to, ze to vobec chcela zjest. Teda samozrejme preto, ze to bolo take kaloricke, nahovarala si. Nahmatala krabicku s liekmi, otvorila ju a.....bola prazdna. Lieky nikde. Len maly šedý kusok papiera poskladany na dne krabicky. Rychlo, v bolestiach papierik vybrala, rozlozila a precitala, co tam bolo napisane tmavo modrym, gulatym uhladnim pismom :

Boli ta brusko ? To asi z tej tvojej ,,miloty". Pozdrav sestricku, a aj tvoju milovanu mamicku ! Povedz o tomto niekomu a...zvysok dobre poznas ci nie ?

PS.: Chearlstreet 23/E, Zajtra, 10:30 am

Bolest brucha ustala v momente ked zaskocena Jeniffer precitala odkaz.

Zatocila sa jej hlava a tak radsej este chvilu posedela na lavicke.

Do lekarne sa jej znova ist nechcelo a tak zamierila domov.

Celu cestu myslela na to, ze nesmie nic povedat Jessice.

To bolo prvy krat co mala nejake tajnosti.

Sama.

Bez nej.

Povedala si ze to zvladne, a dupla na plyn dvojmiestneho bieleho bmw-cka.

Bola v strese.

Bala sa.

Nevedela od koho ten odkaz bol, ani ako sa dostal do tej krabicky od liekov.

Nic podobne nikdy nezazila.

Vzdycky to bola ona a jej sestra co sikanovali spoluziakov.

Ale nikdy nezasli az tak daleko.

Bolo jasne ze nejde o zvycajneh skolskeho tyrana. Jeniffer bola tak nervozna, ze neustale myslela na to, ako zajtra pojde na Chearlstreen 23/E.

Bala sa no zaroven sa nevedela dockat, chvile ked tam uz pojde.

Jedinym hacikom bola Jesicca.

TAK AHOJ....DAKUJEM ZA KAZDE PRECITANIE. VEELMI DUFAM ZE SA TO DA CITAT, AK BY STE MALI NEJAKU KRITIKU PRIPOMIENKU ALEBO BY STE DALI VOTE, BOLA BY SOM VAM MOC VDACNA ❤❤

BUDEM VDACNA AJ ZA KRITIKU V KOMENTOCH :33 DAKUJEM