I Mrchy vedia byt sladke

162 17 12
                                    

Vanessa lezala na svojej posteli. Spominala na sobotnajsi vecer.

Na Jamesa....Na ich bozky a na jeho dokonale telo.

Este nebola do niekoho takato zamilovana, pokial jej pamät siaha.

Niekto zaklopal na jej izbu.

,, Nessa,..." vykukol zpoza dveri Oliver.

Zbadal ju oblecenu pripravenu lezat na posteli, a taska v roku izby zbalena.

,,Viem ze je pondelok, a si este unavena po vykende, ale mala by si uz ist."

Vanessa skrivila usta.,,Co sa stalo s tym lajdakom co chodil do skoly vzdy az na druhu hodinu ?"

,,Nic. Len ma uz otravuje ze este stale nemam prazdny dom," zasmail sa.

Vanessa v sekunde vstala z postele.

Svojimi drobnymi, slabimi rucickami do nho zacala buchat ako do boxovacieho pitla.

Obaja sa smiali, az sa cela izba triasla.

,,Ale nie,"povedal Oliver pomedzi smiech,

,,uz by si naozaj mala ist..."

Hoci sa Vanesse nechcelo a rafsej by si blicla, isla do skoly.

Nastartovala male auto znacky Subbaru,

a dupla na plyn.

O desat minut bola v skole.

Jej kamaratky, sa hned ako vosla do triedy, okolo nej zhrkli.

Ona vsak nemala chut rozpravat sa s nimi. Sadla si k svojej lavici, a vytiahla si mobil z tasky.

Nemala ziadnu novu spravu.
Ani od Jamesa ani od nikoho inho.

Ofúkol ju zavan sklamania, a telefon odlozila do tasky.

Zazvonilo na hodinu a ju tazil divny pocit v bruchu.

Pocit, ktory jej hovoril, ze James sa jej uz neozve. Tazko sa jej dychalo.

Ucitelka vysvetlovala nejaku cast uciva, no Vanessa mala zahmlene pred ocami a stipali ju od slz.

Potom sa do triedy dovalili sestry Kelisonove, a rozosmiali celu triedu, ked sa ich ucitelka spytala na nejakeho nemeckeho spisovatela.

Vanessa sa nesmiala.

Cely cas co bola v skole sa nemohla na nic sustredit.

Nepocuvala ziadne povrchne problemy jej kamaratok.

Po skole isle hned domov.

Hodila sa na postel a nevyliezla z nej, kym nezazvonil zvoncek pri dverach domu.

Necakala ze by to mohol byt James, no napriek tomu sa ponahlala otvorit.

Mala pravdu.

Pri dverach stal postovny kurier.

V rukach drzal maly zlty listocek.

,,Vanessa Noelova ?" opytal sa no ani nepockal na odpoved, uz pokracoval.

,,Na poste mate doporucenu zasielku. Pridte si ju vyzdvihnut do 3 dni, inak bude vratena odosielatelovi."

,,Ano iste, dakujem," s usmevom si vzala zlty papier a zatvorila za poslickom dvere. Vanessa netusila, co by to mohlo byt.

V poslednej dobe si nic nekupovala cez internet, a ziadnu zasielku necakala.

Zrejme si niekto pomylil jej meno s matkinim.

Best BitchesWhere stories live. Discover now