Mia sa v pondelok ráno zobudila, a ani pri najmenšom nemohla povedat, ze sa necíti byť o nič menej unavená, ako keď si večer s bolesťou v zápestí lahala do postele. Ignorovať bolesť, to vedela.
Ignorovať pocity, ani to jej nerobilo problem.
No únava....tu sa neda ignorovať za žiadnych okolnosti.
Pozrela na reznú ranu na zápästí, ktora sálala pálivou bolesťou. Dnes si bude musiet obliect niečo s dlhymi rukávmi, napriek tomu, že vonku slnko žiarilo a hrialo.
Mamin pobúreny hlas oznamoval, ze Mia bude meškat do školy, ak okamžite nevstane, i ked hodinky ukazovali niečo vyse siedem tridsat a škola začínala o hodinu a pol.
Mia vstala a odtackala sa do jedálne, kde ju na stole čakal celozrnný chlieb natretý maslom, na tenieri obloženom zeleninou. Hoci pošlusne všetko zjedla, vyslúžila si slovnú facku od mamy za to, ze sa nepomodlila.
,,Mia ! Toto nieje možné, aka nekonečne sebecká si ! Boh ti daroval dalsi den, a ty si nanho ani len nespomenies a nepodakujes mu !!"
Mia bola zvyknuta na, na zvycajny vyplach žaludku, za ,,nemodlenie".
Zdalo sa jej byt hlupe, opakovat stale dookola badnicky, a opakovat, aky je boh dokonaly.
To nebola ona. A ani takou byt nechcela.
Cestou do skoly so starou mamou, pocuvala opet prednasku o bohu. Uz ju to naozaj unavovalo.
Na skolskom ihrisku sa prvacikovia hrali na carodejnice.
Starka zacala zalamovat rukami a lamentovat nad nenormalnymi rodicmi, co ucia svoje deti k ,,satanizmu".
Mia si musela zahryznut doi jazyka, aby nezacala presadzovat svoj nazor. To co jej lezalo na srdci, bolo prilis drsne a arogantne. A tak radsej mlcala.
Zapestia oboch ruk ukryla stiahnutim rukavou. Ruky si pritisla blizsie k telu, a kracala k brane skoly.
Ked vosla do triedy, pocitila, ako ju vsetci ignoruju. No ked presla pomedzi skupinku chlapcov, ziskala si ich pohlady. Nie vsak v tom zmysle, v akom by si priala.
,,Pozrite sa ! Prisla nasa tucnucka bifla !" začali kričat niektory, iny zacali napodobnovat jej vacsie stehna, plohy hrudnik a gulate brucho.
Kira Handerova, dievca ktore patrilo do skupiny Vannesi Noelovej, poukazala na dalsie Miine nedostatky.
,,Kira, prestan. A vy," ukazala na chalanov, ,,laskavo nehajte to dievca napokoji," zastala sa Mii Vanessa. Vsetci Vanessu posluchli, a hoci mali chlapci nejake poznamky, napokon stichli, a vratili sa k predchadzajucej cinnosti. Mia jej bola nesmierne vdacna za zachranu. Nevedela vsak, ci jej to môže povedať. Čo ak by si za to vyslúžila ďalšiu potupu ?! ...Po tom jej srdce rozhodne nepriahlo. Naďalej sa teda venovala svojej najlepšej a zároveň jedinej priatelke - učebnici literaturi.
Cestou zo školy kračala sama ako prst, opustená.
Nebola vsak ako prst... pripadala si byť veľkým tučním prstiskom.
V rukach drzala púpavu, ktorú odtrhla na okraji cesty. Fúkla do nej, a ona sa rozpadla na milion kuskov.
Aj Mia sa chcela tak rozfúknuť.
Zmiznúť z tohto sveta, a rozprchnuť sa na všetky možne strany.
Byt tak bezvíznamním semienkom....
I to jedno semiačko však može zmeniť svet.
Môže z neho vyrásť púpava, ktora bude rásť na niekoho záhrade.
YOU ARE READING
Best Bitches
Teen FictionPäť úplne odlišních dievčat sa stretne v opustenej väznici. Nevedia kto ich tam zavolal, no každa dostala odkaz. Nevedia co od nich kto chce, vedia len, ze musia nieco urobit. Niečo, co vsetko zmení....
