"Mina, už si zbalená? " Zakričal na mňa brat. Pozrela som sa na hodiny a povedala:
"Veď máme ešte 8 hodín. Prečo sa tak ponáhľaš?" Zakričala som na druhú stranu bytu. Brat si niečo zamrmlal.
"Nezabudni, že sa stretávame s kamarátmi ešte pred odletom. Myslím, že aj ty sa stretávaš s kamarátkou, nie?"
"Príde o 2 hodiny k nám. Keby nie ste tak zaneprázdnení, tak ste sa mohli aj tu stretnúť. " Zas si niečo zamrmlal.
Dobalila som si posledné šaty a ledva zavrela kufor. Veď som tam toho veľa nezbalila, nechápala som. Kufor som si pripravila ku skrini a do príručnej tašky som si zbalila letenku, sluchadlá, nabíjačku, slnečné okuliare a kľúče. Nevedela som, či sa tešiť alebo nie. Trpieť 2 týždne môjho brata s jeho blbými kamarátmi. Ach. Ale aj tak som bola rada, že aspoň niekam idem. Lin mi poslala správu, že vyráža. To som mala asi tak ešte hodinu čas. Aj keď cesta od nej sem trvá tak 20 minút, ale poznám ju natoľko dobre. Viem, že po ceste určite zistí, že niečo doma zabudla. Tentokrát to určite bude letenka alebo pas. Vybrala som sa do kuchyne a naliala si jablkový džus do pohára. Sadla som si na sedačku, kde už sedel môj brat.
"Dúfam, že si si zbalila všetko, lebo nemám v pláne minúť všetky peniaze len na teba. " Škaredo som sa na neho pozrela a hneď potom som nahodila falošný úsmev.
"Moc vtipné. Doteraz si tu bol ty, čo všetko strácal. Nepamätáš si ako sme sa v taxíku museli vrátiť, lebo si si zabudol doma peňaženku?"
"Ale to bolo pred piatimi rokmi. Mal som pätnásť. Skoro v tvojich rokoch. "
"Buďte k sebe milí. Budete mať dosť času na hádky na dovolenke. " Povedala mama s varechou v ruke.
"Kedy príde Lin? "
"Už je na ceste, tak asi za päťdesiat minút? "
"Veď to má dvadsať minút k nám."
"Nepoznáš ju ako ja. Ju poslať po smrť. " Zasmiala som sa. Čakali sme fakt asi pol hodinu, kým prišla Lin.
"Prepáč,zabudla som doma pás, tak som sa musela vrátiť. " Čo som hovorila. Objali sme sa a zavolali taxi. Brat nám pomohol s kuframi. Sadli sme si do auta, samozrejme ja som bola vstrede,pretože Lin by to pri mojom bratovi nezvládla,keďze na neho mala crush. Cestou na letisko pršalo a ako som pozerala na môjho brata, prišiel mi super nápad ho odfotiť. No Lin už mala mobil vytiahnutý a tajne už fotila. Ja som si to všimla a potichu sa zasmiala. Vyzeral pri tom pozadí fakt super.
"Tú fotku potom predáš alebo čo si mám o tom myslieť? " Vážne na nás pozrel.
"Vieš.. Ja.. No.. " Lin sa nevedela vykoktať.
"Len nás tak napadlo, že to pozadie sa úplne hodilo na tvoju povahu. Nudná, až na zaplakanie." Zasmiali sme sa, no on mal stále ten vážny pohľad.
