"Mina, vstávaj. O 10 minút sú raňajky. " Budila ma Lin. Nejak sa mi podarilo otvoriť oči.
"Vstávaj Mina! " Zakričala Lin a hodila po mne vankúš.
"Koľkokrát mám na teba ešte kričať? Toto už určite počuli aj chalani vedľa. " Zrazu niekto zaklopal na dvere. Lin vstala a išla k nim. Otvorila ich. Stál v nich môj brat. Lin sa rozžiarili oči a nahodila úsmev od ucha k uchu.
"Dobré ráno, o 5 minút sa stretávame dole s ostatnými." Pokračoval, tentokrát to smerovalo len na mňa. "Mina, mohla by si už vstať, lebo ľudia v hoteli si budú myslieť, že ťa tu týrame. " Lin sa zasmiala. Brat sa na ňu usmial, žmurkol a odišiel.
Tak nejak sa mi podarilo vstať z postele. Rýchlo som išla do kúpeľne, upravila som sa, prezliekla sa a spravila si cop. S Lin sme sa vybrali dole, kde nás už čakali ostatní.
"No konečne, myslel som si, že už neprídete." Povedal brat.
"Kde je Yunho? " Opýtala som sa.
"On príde neskôr, necíti sa moc dobre." Povedal Mingi. Vybrali sme sa teda k stolu, kde nás už čakali taniere s príborom, pohármi a džbánmi s pitím. Sadli sme si. Sadla som si vedľa Mingiho a Sana. Oproti mne sedel brat a Lin.
"Čo máte v pláne po raňajkách? " Opýtal sa Hongjoong. Ja som neváhala a odpovedala.
"Ísť do izby a spať, kým nebude obed. "
"Takto prespíš celú dovolenku. "
"To mám aj v pláne. " Zamrmlala som. Lin do mňa kopla. Pozrela som na ňu a ona mi ukázala malíček. Ach, do čoho som sa to zas namočila. Zamračila som sa na ňu.
"Ehm.. Išiel by sa so mnou niekto prejsť? " Pozrela som sa na ostatných.
"Ja môžem. Aj tak som sa chcel ísť prejsť. Nevadila by mi spoločnosť. " Povedal Seonghwa a ja som sa mierne usmiala.
Po raňajkách sme sa vybrali do izieb, kde som si zobrala tašku s vecami, plavky som si dala pre istotu pod šaty a išla som dole na recepciu, kde som sa mala stretnúť so Seonghweom.
Sadla som si na sedačku a čakala ho.
"Už som tu. " Povedal, kým išiel po schodoch. Pozrela som na neho a vstala.
"Ahoj, môžeme vyraziť? " Opýtal sa a ja som prikývla. Vyšli sme z hotelu. Dlhú dobu vládlo ticho, lebo som sa bála, že sa s ním nemám o čom rozprávať.
"Čo keby sme si dali zmrzlinu? " Spýtal sa. Usmiala som sa a prikývla.
Našli sme najbližšiu zmrzlinu. Dala som si dva kopčeky - citrón a melón. Seonghwa si vybral čokoládovú a cookies príchuť. Ako som sa otočila, omylom som obtrela citrónovú zmrzlinu o Seonghwov nos. Chcelo sa mi smiať, ale udržala som to.
"Prepáč. J-ja som nechcela. "
"To je v pohode. Zotrel si to prstami z nosa a olízal si ukazovák.
" Tá citrónová je moc kyslá. Ako to môžeš jesť? " Usmiala som sa.
"Ako môžeš jesť čokoládovú? Nie je moc sladká? " Chvíľu rozmýšľal, že čo odpovie, no nečakala som, že mi tú čokoládovú zmrzlinu obtrie o líce.
"Ochutnaj,zistíš, že je dobrá. " Zasmial sa. Ostala som chvíľu v šoku, nevedela som čo robiť, tak somu to vrátila.
"Hej! Ja som ti to vrátil! "
"A ja tiež! " Kričali sme po sebe. Ani radšej nechcem vedieť ako sme vyzerali v očiach okoloidúcich, no viem, že naša zmrzlina neskončila v našich žalúdkoch, ale na tvári a oblečení. Dosť sme na tom bavili. Do hotela sme sa vrátili presne na obed, takže sme nemali čas na prezliecť, tak sme rovno išli k stolu, kde nás už čakali ostatní už aj s Yunhom.
"A vy čo ste robili? " Opýtal sa brat.
"Trochu sme stratili pojem o čase. " Sadli sme si k stolu.
"Od čoho máte veci a tvár? Niečo mi ušlo? "
"Jedli sme zmrzlinu a tak nejak sme nemotorní. "
"Obaja? " Pozreli sme sa na seba a zasmiali sa.
"Moc tiekla. " Povedala som ešte s väčśím smiechom.
Po obede sme sa vydali do izieb, kde sme si dali menší odpočinok. Lin sa ma začala vypytovať, že čo sa stalo, no ja som len mlčala a usmievala sa. Strácala už pri mne nervy, tak zmenila tému.
"Dnes idem s Yeosangom na večeru von, takže budeš s chalanmi zrejme sama. " Nahodila som kamennú tvár.
"Na rande? "
"Neviem, ale mohlo by byť. Ale mám väčší problém.. Čo si oblečiem?! "
