"Hej,Mina. Poď sa pridať. Túto choreografiu vieš určite. " V pozadí hralo Sugar free od T-ara. Pozrela som smerom, kde tancovali Wooyoung a San. Užívali si tento moment, smiali sa. Niekedy až moc. Odpila som si z plechovky, čo bola ku mne najbližšie , vstala a podišla k nim.
"Mina, poď si s nami zatancovať." Kričal na mňa Wooyoung, aj keď nemusel. Bola som od neho doslova meter ďaleko. Usmial sa na mňa a podal mi ruku. Ja som na neho pozrela s kamennou tvárou. Úsmev som mu neopätovala, len som pozrela na druhú zábavnú dvojicu, Mingiho a Yunha. Nenormálne tam blbli, skákali,kričali, proste ako deti. Nejak som si neuvomila, ale začala som mierne hýbať bokmi do rytmu hudby. Zrazu ma niekto chytil zozadu za boky.
"Ide ti to dobre, len daj do toho viac energie. " Zašepkal mi do ucha Hongjoong. Jeho hlas bol o trochu hrubší ako býva. Otočila som sa na neho, s vystrašeným pohľadom. Odtiahla som sa od neho a omylom som jemne buchla do Sana. Keď som povedala jemne, nebolo to jemne, aspoň pre neho nie. Padol na zem.
"Prepáč. Ja-ja som nechcela. Si v poriadku? "
"Jasné, že som. Čo som citlivka?" Zdvihol sa a oprášil sa. Usmial sa na mňa na náznak, že sa nič nestalo a pozrel na Wooyounga, ktorý na mňa pozeral nie moc milým pohľadom.
Radšej som sa vzdialila a sadla si k Seonghwe. Otvorila som si ďalšiu fľašu pomarančového džúsu, napila som sa a pozrela na Jongha, ktorý sedel hneď pri Seonghwe. Zdal sa mi byť unavený, ale po chvíli z neho vyšlo:
"Už ste niekedy uvažovali, prečo sme tu? Ako nemyslím na dovolenke, ale prečo žijeme? Čo by sa stalo, keby sa narodíme v inom štáte. Poznali by sme sa. Myslíte, že by nás k sebe osud zaviedol? A ty, keby si nebola Yeosangova sestra? Bavili by sme sa? Čo by sme robili, keby vyrastieme? Stále by sme boli speváci? Ja neviem,ale chcel by som vedieť aj inú alternatívu. Viem, že toto nie je len obyčajná náhoda, že proste osud si nás takto spojil a ideme po jednej ceste, ale rozmýšľali ste nad tým? " Seonghwa na neho pozrel s vypúlenými očami. Ja som pozerala na oceán a rozmýšľala som presne nad týmto istým. Nikdy mi nenapadlo, že niekedy z Jongha vypadnú takéto vety, hlavne toľko a naraz. Skôr som si predstavovala, že je tichý a nedáva pocity moc najavo.
"Tak, nejdeme už spať? Nejakí sme už unavení. " Povedal Mingi, celkom zadychčane. Všetci sme sa teda vybrali do izieb. Chalani nám zaželali dobrú noc. Neviem či som slepá alebo si domýšľam veci, ale videla som Yeosanga žmurknúť a pousmiať sa.
Lin sa doslova hodila na posteľ a nahlas vzdychla.
"No nie je ten tvoj brat úžasný? " Bez váhania som odpovedala.
"Nezdá sa mi, ale nežmurkol náhodou na teba? " Lin sa začervenala. Zasmiala som sa a lahla si do postele.
"Chceš povedať, že tebe sa nikto nepáči? Teraz keď nad tým rozmýšľam, odkedy ťa poznám, neviem kto bol tvoja prvá láska, ani tvoj typ, neviem kto sa ti páčil alebo páči. " Povedala Lin. No ja som pozerala do stropu a uvedomila si, že naozaj som nebola ešte zamilovaná. Nepamätám si, že by som chodila za nejakým chalanom a sledovala každý jeho krok.
"No ja som asi ešte zamilovaná nebola. " Lin na mňa pozrela. Vstala z postele a sadla si ku mne.
"A to je ako možné? Si ty vôbec človek?" Ostalo chvíľu ticho.
"Dobre, dám ti výzvu. Pozri, máš tu teraz 7 pekných chalanov. Stavme sa, že do konca prázdnin sa do jedného z nich zamiluješ a ak áno, skúsiš to. Malíček na to? " Pozerala som na ňu neveriac, že čo práve zo seba vypotila, ale na druhú stranu, prečo nie.
"Dobre, ale ty pojdeš s Yeosangom von. Aspoň raz na tejto dovolenke. "
"Fajn." Spojili sme malíčky.
"Fajn." Usmiali sme sa na seba a Lin si išla lahnúť. Nejako sme zaspali.
