Cesta na letisko prešla veľmi rýchlo, pretože sme sa zabávali na mojom bratovi. Šofér mal o zábavu postarané. Pri letisku už čakali asi tri autá s ostatnými členmi našej skupinky. Predtým som ich videla iba raz a to tiež iba v klipe.
"Ty musíš byť Mina." Pozrela som sa na jedného z nich, ktorý sa ku mne približoval a išiel mi podať ruku. Mal na sebe zaujímavé oblečenie, akoby si ho vyrábal sám, malíček mal nalakovaný a vlasy mal zozadu dlhšie od ostatných.
"Veľa som toho o tebe počul. " Usmial sa.
"Dúfam, že len to zlé, aby ste si nemysleli, že som anjelik."
"Nepreháňal si. Nenormálne sa na seba podobáte. " Povedal chalan s hnedými vlasmi, širokými ramenami a celkom vysokej postavy. Pozrela som nechápavo na brata. Brat nás teda zoznámil aj s Lin a išli sme pomaly na letisko. Check-in išiel veľmi rýchlo. Ani sme sa nenazdali a už sme sedeli v lietadle. Ja som sedela pri Lin a jedným z nich. Myslím, že sa volal Wooyoung.
"Letíte prvýkrát? " Opýtal sa nás celkom zlatým úsmevom. Prikývli sme, kým sme si dávali sluchadlá.
"Tak to bude dlhý let. " Zamrmlal si a pozrel sa von oknom. Asi pochopil, že sa s ním nemáme chuť baviť a dal si sluchadlá aj on. Občas sme cítili turbulencie, ale to je pri lete pravdepodobné. Pristáli sme celkom príjemne, ani som necítila kedy sa to stalo. Hneď ako sme vystúpili, ovalil ma teplý vzduch. A vôňa mora. More bolo asi dosť blízko.
"Cítiš to?" Opýtal sa ma brat a pokračoval: " A ty si chcela ostať zatvorená medzi štyrmi stenami. "
"Aspoň by som nepočúvala tieto tvoje blbé kecy." Pozrela som na neho a falošne sa usmiala.
"Táto dovolenka bude fakt zaujímavá. Skúste sa vy dvaja tieto dni nepobiť a nepozabíjať." Potlapkal nás San po ramenách. Videla som mierny úsmev, občas sa mu spravili jamky na líciach.
Rukou som si akože oprášila rameno a zišla dole po schodoch z lietadla.
"Vždy je takáto? " Opýtal sa San.
"Nie, býva aj horšia. " Odpovedal brat. Jeho bodavý pohľad som cítila aj na chrbáte. Všetci sme sa stretli pri kufroch. Hongjoong sa na všetkých usmial a povedal nech ho následujeme. Vraj to tam poznal. Pre istotu som si ale vytiahla mobil s GPS a zadala náš Hotel, kde budeme ďalšie dni bývať. Ešte pred odletom sme si rezervovali taxi pre desať osôb. Prišlo pre nás fakt veľké a dlhé auto. Vyzeralo to skôr ako autobus, luxusnejší autobus. Tak sme si teda nasadli, povedali sme šoférovi kde chceme ísť. Tváril sa, že pochopil. Sedela som vedľa Sana, Wooyounga a Yunha. Cesta k hotelu trvala ako večnosť. Mala som pocit, že San a Wooyoung sa nedávno vzali a teraz majú medové týždne. Yunho sa stále len usmieval. Mala som pocit, že o chvíľu zhorím, keď budem pri ňom ešte pár minút sedieť. Neskutočné teplo išlo z neho. Autobus zrazu zastal a šofér naznačil, že sme už pri hotely. Zaplatili sme a poďakovali. Vybral nám z kufra kufre, rozlúčil sa a odišiel.
"Pozri na ten hotel, nie je dokonalý? Vyzerá ako z rozprávky. " Pozrela som sa na mobil, ktorý mi vibroval v ruke.
"Hej, a keby bol ešte náš, tak je to fajn. Niekto mu dal zlú adresu hotela." Pozrela som na Mingiho.
"A čo teraz? " Opýtala sa Lin.
