"Prečo? Čo ti spravil? Prišiel neskôr?" Zasmiala sa. "Nie,práveže je dokonalý. Nechápem ako môže byť on tvoj brat. Odkedy sme sa stretli,až do konca sa usmieval,bol milý,romantický,stále ma rozosmieval, dokonca ma aj držal za ruku predtým ako sme sa s vami stretli. Ste naozaj surodenci?" Zrejme som sa zatvárila moc urazene. "Prepáč, nemyslela som to tak,ale ste vážne úplne iní." Vstala som z postele a smerovala ku kúpeľni. Otočila som hlavu do strany. "Prepáč,že nie som zábavná a romantická osoba." Pozrela som sa rovno a vzápätí zatvorila za sebou dvere. Oprela som sa o dvere. Ale vážne, čo je zlé na tom byť obyčajná? Snažiť sa byť milá iba k tým, čo si to zaslúžia,rozosmievať iba svojich.. Mám pocit,že ma nikto nechápe, ani najlepšia kamarátka.. Vyzliekla som si oblečenie a špinavé plavky od bazéna. Vstúpila som do rohovej sprchy,zavrela sa a zapla vodu. V tom som započula moje zvonenie na mobile z vedľajšej izby, no už som bola mokrá. Rýchlo som sa osprchovala a obliekla sa do pyžama čo vo väčšine znamená len dlhé tričko a spodné prádlo. Otvorila som dvere a v nich stála moja vraj najlepšia kamarátka.
"Asi mu bolo s tebou fakt dobre, keď ti volá a vypisuje odkedy si vošla do kúpelne. Možno mu aj chýbaš." Zaškaredila som sa na ňu a zobrala jej môj mobil z ruky. Sadla som si na posteľ a otvorila správu od Hongjoonga:
Ahoj, dúfam, že neruším. Chcel som sa len spýtať, či nemáš zajtra čas. Keby si mala, mohli by sme ísť niekam na výlet. Čo povieš?
Dlho som rozmýšlala čo napísať. Nakoniec som sa rozhodla, že si to nechám prejsť hlavou. Veď mu to môžem povedať aj pri raňajkách.
[7:30 ráno]
Zaspala som. Zaspala som na raňajky. Všetci tam už boli, len ja som len teraz vstala.
Rýchlo som vstala z postele, dala si niečo na seba z kufra, spravila si cop a vyšla z dverí. Ku podivu tam stál Jongho.
"Dobré ráno, Šípková Ruženka. Všetci ťa tam už čakajú. "
"A ty si chcel..? "
"J-ja? " Zakoktal.
"Nechcel som nič, chalani povedali, že ťa mám ísť zobudiť."
"Hej? Takže, keby teraz neotvorím a spím ešte v posteli, tak by si si sám odomkol a išiel ma budiť?"
"Áno, presne tak. Boh vie dokedy by si spala. "
".. Ale ja som už hore. "
"Vidím, tak choď raňajkovať. " Usmial sa a išiel smerom k ich spoločnej izbe.
"Dobré ráno, Šípková Ruže.. " Začal Wooyoung, vysmiaty od ucha k uchu.
"To už som dnes počula. Prišla som sem oddychovať,tak prečo nemôžem dlhšie spať? "
"Chceš vynechať raňajky? " Spýtal sa Seonghwa.
"Nie, ja len.. "
"Raňajky sú najdôležitejšie jedlo dňa."
"Ja viem, ale.. "
"Dohodli sme sa, že všetci budeme chodiť na 7:00." Povedal Seonghwa.
"A dosť!" Zvýšila som hlas a buchla po stole. Postavila som sa.
"Prišla som si vychutnať raňajky, ale nejak ma prešla chuť k jedlu. Zaspala som, lebo som bola dlho hore a prišla som neskoro. Tak pardón, že niektorí tu majú nudný život a idú spať hneď po večeri. " Odsunula som stoličku a išla ku schodom. No niekto ma chytil za ruku.
"Počkaj, stoj. " Otočila som sa. Bol to Yunho. Ako vždy plný pozitívnej energie.
"Nepokaz si hneď ráno. Ako som počul, tak každý mal v niečom pravdu. Je pravda, že sme sa dohodli na čase, ale sme na dovolenke a mali by to chápať. " Pozrela som sa na jeho ruku, ktorou ma ešte stále držal.
"Tak.. Buď sa vráť k raňajkám alebo poďme niekam inam. Ja som tiež ešte nejedol." Usmial sa. Nenamietala som. Yunho mi bol už od začiatku sympatický. Bol plný energie, usmieval sa, nevidela som ho ešte zamračeného a asi by som ani nechcela, boh vie čo by robil, keby sa nenaje. Tak sme teda odišli z hotela, ani neviem kam. Išli sme 2 zastávky autobusom a pár neznámymi cestičkami okolo domov.
"A sme tu. " Povedal Yunho a chytil ma znova za ruku. V tom mi zazvonil mobil. Správa od Hongjoonga...
