„Ahoj," povedala som neisto, lebo som sa bála, že Amy ma nebude chcieť už ani vidieť, nepovedala síce nič, ale usmiala sa.
Asi prvýkrát sa na mňa usmiala, a potešilo ma to, pretože som aspoň vedela, že mi to odpustila.
Možno počula, ako som plakala tie 3 hodiny čo spala a nebola pri nej ani mama.
Skôr než sa mama stihla začať vypytovať Amy, ako sa cíti a podobne, vošla do izby doktorka.
„Budem vás musieť obdive poprosiť, aby ste opustili izbu. Urobím Amy ešte pár vyšetrení a môžete domov." Mama a ja sme čakali asi 15 minút pred izbou a ja som sa nervózne prechádzala, pretože som vedela, že keď prídeme domov, trest ma neminie.
„Amy sa už len oblečie a môžete ísť," povedala nám doktorka s milým hlasom a odišla, asi o 3 minúty na to vyšla Amy z izby. Celú cestu domov bolo ticho. Amy sedela vpredu vedľa mamy a ja s previnilým výrazom na tvári som sedela vzadu a pozerala von okno „Dievčatásadnite si do kuchyne," povedala mama s vážnym výrazom v tvári. Vedela som, čo nasleduje, môj trest, pri iných okolnostiach by som začalakričať, že za všetko môže Amy, ale teraz som za to mohla ja. Ja som ju zhodilazo schodov, a tak som bola s trestom zmierená
„Amy aký trest by si dala svojej sestre za to čo urobila?"
„Žiaden mama, ja som ju k tomu vyprovokovala." Amy sa na mňa usmiala a chytila ma za ruku.
„Bohužiaľ bez trestu ťa Abbey nechať nemôžem. Tento víkend sa budeš starať o svoju sestru. Nebudeš po nej kričať, aby vypla hudbu, budeš sa prispôsobovať. Budeš s ňou chodiť nakupovať a všetko možné. Musíte sa zblížiť, ste predsa sestry."
Na mamu to bol dosť mierny trest, čakala som, že mi zakáže internet do konca novembra alebo niečo podobné.
„Keď sme pri tom, Abbey skočila by si mi kúpiť niečo na jedenie do supermarketu? Sucháre by bolo najlepšie."
„Dobre," usmiala som sa na Amy. Mama išla naspäť do hotela pretože niečo tam musela ešte vybaviť. Išla som sa do izby prezliecť, obliekla som si rifle, biele tričko a koženku. Nasadla som do auta a išla do supermarketu. Zobrala som si košík a namierila si to k suchárom, vzala prvé, čo som videla a išla ešte kúpiť nejakú minerálku a sebe kolu a veľkú karamelovú čokoládu. Nakupujem rýchlo, nie ako moja mama, z troch druhov čokolády vyberá dobre že nie 3 hodiny. Išla som k pokladni kde nebolo až tak veľa ľudí. Keď som vychádzala volala mi Lilly, že sa potrebuje porozprávať. Keď som vychádzala, Niekto do mňa buchol dverami a ja som spadla na zem.
Keďsom vychádzala, niekto do mňa buchol dverami a ja som spadla na zem. Omdlelasom a zobudila som sa v cudzom byte, teda skôr v hotelovej izbe. Ležala som načiernej koženej sedačke prikrytá dekou . „Cítiš sa lepšie?," ozval sa hlas, ktorý bol taký nádherný a na tvári mi vyčaril úsmev.
Keď som sa otočila, neverila som, komu ten hlas patril. Justin Bieber? Vážne? Došlo mi že na seba len nemo pozeráme, tak som prehovorila.
„Čo tu ty robíš?"
„V supermarkete som do teba náhodou strčil dverami a skôr než si ma ľudia všimli, som ťa odniesol sem, ku mne na izbu."
Sadol si k mojim nohám a podal mi teplý čaj.
„Ďakujem," usmiala som sa a k čaju som si privoňala. „Dúfam že som ti veľmi neublížil," začal ma hladkať po kolene a mne to prekvapivo nevadilo, aj napriek tomu, že ma hladkal Bieber – chlapec ktorého som nenávidela a zároveň nepoznala.
„Príšerne ma bolí hlava, ale inak budem v poriadku."
Nastalo trápne ticho, z ktorého som bola nervózna. „A povieš mi tvoje meno?"
„Abbey Morrenová."
„Pekné meno, Abbey."
Justin sa ku mne z ničoho nič nahol, takmer sme sa pobozkali, no v tom Justinovi zazvonil mobil, volala Hailey. Ich telefonát som počula, aj keď sa Justin snažil, aby som z toho počula čo najmenej.
„Áno zlatko prídem za tebou. Áno kúpim ti tie topánky. Áno aj ja ťa ľúbim."
Dúfam že sa vám zatiaľ páči príbeh . Čo si myslite ako to podla vás bude pokračovať zaľúbi sa Abbey do Biebera , alebo ho bude furt nenávidieť . A čo sa stane s Džastinovou priateľkou Hailey. Budem rada za každý vás komentár
