Justin skočil na posteľ, kde som sedela a začal ma štekliť.
„Nie, nie nie prosím dosť!" kričala som a smiala sa pritom.
Justin neprestával a tak som mu kusla do ruky.
„Auuu! Ty máš aké ostré zuby," Justin zvážnel, tá ruka mu začala krvácať.
„Ó môj bože.. prepáč ja som nechcela," rozbehla som sa po rýchloobväz a po prípravok na čistenie rán.
Sadla som si oproti Justinovi a začala mu to čistiť.
„Auu! To štípe," skríkol.
„Hneváš sa?" spýtala som sa s pocitom viny. „Nie neboj sa," usmial sa a pohladkal ma po vlasoch. S Justinom sme si ľahli naspäť do postele, ležala som na jeho hrudi a on ma objímal, obaja sme zaspali. Justin sa ešte v noci zobudil a chcel odísť, ale ležala som v polohe, z ktorej sa nevedel dostať, tak ma prikryl a znovu zaspal.
Abby a Justin si užívajú spoločné chvíle. Prvým šokom bude stretnutie s mamou, no to obaja nejako predýchajú. Čo sa ale stane, keď v dcérkinej izbe nájde cudzieho chalana otec? Ajajaj, nechceli by sme
Justin sa ešte v noci zobudil a chcel odísť, ale ležala som v polohe, z ktorej sa nevedel dostať, tak ma prikryl a znova zaspal. Zobudila som sa okolo 10:00, Justin už bol hore, ale stále ležal a zamilovane sa na mňa pozeral.
„Ako dlho už takto na mňa pozeráš?" spýtala som sa a dala mu pusu na ústa.
„Asi od ôsmej. Si rozkošná keď spíš a to tiché chrápanie je úžasné."
„Héééj! Ja nechrápem!" vytrhla som sa z jeho objatia a buchla som ho malým vankúšom do ruky.
„Dobre dobre.. ako myslíš. Ale aj tak je to zlaté," provokoval Justin.
„Bieber! Neštvi ma dobre?!" zasmiala som sa a začala Justina mlátiť vankúšom. V tom vošla do izby mama a ja som si uvedomila, že ona sa v noci vrátila. „Ahoj mami," pozdravila som s nevinným úsmevom na tvári a snažila som sa vankúšom zakryť Justina (akoby to malo zobrať:D).
„Dobrý," pozdravil sa Justin a objal ma zozadu okolo pásu. „Volám sa Justin Bieber, som...." pozrel sa na mňa a rozmýšľal čo povie, „som priateľ Abby. Dúfam, že neprekáža, že som zostal." Mame zrazu zaplo, že kto Justin vlastne je, a z prísneho výrazu tváre sa stala milá mamička, ktorá však vo vnútri vravela „Abby, teba ešte za toto zabijem."
No bola som rada, že nezačala vrieskať na celý dom, ako som si mohla dovoliť priviesť do svojej izby niekoho iného, ako je Lilly. „No takdeti, dáte si na raňajky chlieb s nutellou a kakao?" spýtala sa mama ažstrašidelne milo. „Ja nie som hladná." „Ja si dám," povedal Justin a pritisol si ma k sebe. „A Abby si určite rada dá so mnou," usmial sa na mňa, tomu úsmevu som nedokázala odporovať, a tak som len mame prikývla na znak toho, že nám raňajky môže spraviť. „Ako to robíš?"
„Čo ako?" spýtal sa nechápavo Justin.
„Keby som si sem doniesla niekoho iného, mama by ma pred ním obesila. Keby Amy zistila, že tu mám chlapca, ktorý sa mi páči, okamžite by to vyznonila mame, len aby mi zničila pekný deň. A si jediný ktorému nedokážem odporovať, ten tvoj pohľad a úsmev, celý ty.. akoby si ma svojim pohľadom omámil," povedala som a pohľadila Justina po líci. „Však vieš.." začal vážne, myslela som že mi tu povie nejaký veľký príbeh z jeho detstva o tom ako sa k nemu všetci správali zle, a že on chce, aby sa ľudia v jeho okolí cítili príjemne a aby mu dôverovali.
„Však vieš...som predsa ten najsuper Kanaďan, čo má najsuper swag na svete."
Ja som naňho pozrela pohľadom typu "chlapče si ty normálny?" „Čo jééé?!" pozrel na mňa Justin ešte čudnejším výrazom, než som mala ja.
„Povedz mi, že to, čo si pred chvíľou povedal, bol len pokus o vtip, lebo keď nie vyhadzujem ťa z okna," snažila som sa tváriť vážne a zadržiavala som smiech, ktorý sa vo mne hromadil.
„Nie, však to je pravda," pozeral Justin a dal na mňa psie oči.
Ja som sa neovládla, vypustila som obrovský záchvat smiechu a skoro som začala válať sudy po posteli. Keď ma to už pomaly prechádzalo, do izby vošla mama. „Tu máte raňajky, najedzte sa a potom choďte do parku alebo niekam, je krásny deň," usmiala sa mama a žmurkla na Justina.
„Dúfam že moja mama mi nechce zbaliť chlapca," povedala som si po tichu, no Justin to počul.
„Takže som tvoj chlapec."
„Nooo...."
„Povedz to!" Začal sa smiať a na prst si zobral kúsok nutelly a približoval sa ním k mojej tvári.
„Inak čo?" provokačne som sa opýtala a na prst si zobrala nutellu tiež.
„Budeš celá nutellová!" zasmial sa.
Čo si myslite ako to všetko dopadne , čo sa stane keď sa to dozvie Abbyn otec zakáže jej stretávať sa s ním . Aj vám sa stáva že keď mate doma chlapca / dievča , že vám trne do izby vaša mama a cítite sa trápne , tak sa potom viete v cítiť do kože našej hlavnej hrdinky Abby .
Budem rada za každý váš komentár a píšte mi vaše názory príbeh
