Diabolský chalan

50. Tinusko❤️❤️

Práve stojíme na letisku a čakáme na náš let. Mešká asi dvadsať minút a myslím si, že ešte meškať bude.

,,Em som nervózna. Bojím sa, že lietadlo nakoniec ani nepriletí a ani ďalšie nie. Čo keď tu zostaneme trčať? Prečo nemáme priame letenky ale mame s prestupom v Berlíne. Ach pomoc!" Stresovala Ema a chodila zo strany na stranu ako taky hipochonder. Musela som sa usmiať nad jej stresmanovskou povahou.

,,Buď v kľude. Všetko je ok. Letadlo priletí a odnesie nás do Francúzska v pohode." Ukľudňoval ju Marcus.
,,Ema, Mac má pravdu." Povedal aj Tinus.

,,Pozri Ema! Lietadlo už pristálo. Za cca pól hoďku sme v ňom a odlietame smer Paríž." Povedala som a pohľadala ju po ramene, any sa ukľudnila.

,,Emily má pravdu." Povedal a pozrel sa na mňa. Keď sa nám stretli pohľady, tak sme sa obaja začervenali až po uši. Tinus je veľmi roztomili, keď sa červená.

,,Ehm... ok Tinus už sa prestaň červenať na Emily. Okej?!" Vtrhol do tejto peknej chvíle Mike a aby toho nebolo málo, tak sa ešte postavil vedľa mňa a ochranársky mi dal ruku okolo ramena.

,,O-okej." Povedal zaskočene Tinus. Bolo mi ho ľúto. Nemá tu Leilu a keď sa somou snaží trochu viac skamarátiť, tak mu v tom bráni Mike. Tak a dosť už toho mám po krk Mike.
,,Mike nebuď naňho hnusní. Veď sa len usmieval mojím smerom. Nič sa nestalo, tak chill. Ok?" Povedala som trochu ostrejšie ako som chcela.

,,Tak keď si ho tak obranuješ tak si tu s ním zostaň a ja sa vrátim naspäť domov. Asios!" Povedal a odišiel. Nemala som už čas aby som ho išla hľadať a udobrovať sa. Aj tak by to nemalo zmysel. Keď sa nasere, tak s ním nepohne ani pár volov.

So smutným pohľadom som nasadala so lietadla smer Francúzsko.

,,Emily vadilo by ak by sme si ja a Mac sadli spolu?" Opýtala sa ma Ema nervózne a podupkavala nohou.

,,Nie. V pohode si sadnite." Povedala som jej aby sa ukludnila a usmiala som sa na ňu.

,,Ďakijem si najlepšia." povedala a objala ma okolo pliec. Ja som jej to oplatila. Po chvíľke sme sa museli odtiahnuť od seba keďže sme stali v uličke a zavádzali sme v ostatným cestujúcim pri prechode k ich sedadlám.

Až vtedy som si uvedomila, že neviem kde mám sedieť.

Mala som v pláne sedieť s Emou a Mikeom, ale keďže Ema sedí s Macom a Mike odišiel, tak som si nemala ku komu sadnúť.

Zrazu ma niekto zatiahol za rukáv a keďže som to nečakala tak som na dotycného spadla.

Keď som sa na dotyčného pozrela, vydýchla som si.

,,Ahoj Tinus. Počkaj...prečo si ma stiahol k tebe na sedadlo?" opýtala som sa so zmäteným výrazom na tvári.

,,Lebo sedíš so mnou. Mike tu nieje a Ema sedí s Macom. Takže evidentne sedíš so mou. Alebo si chceš sadnúť niekam inam?" opýtal sa zase na oplátku on mňa.

,,Vieš čo, aj hej." povedala som a tvárila sa, že to myslím vážne.

,,T-to b-by s-si m-a t-tu ne-chala samého? P-prečo?" vyzeral vážne vystrašene keď som mu to povedala.

,,Nie. Neboj sa budem tu s tebou sedieť. Kde inde ako pri tebe by som sedela? Všetci pekný spolusediaci sú, už zabratí a aj Mac." povedala som a čakala na jeho reakciu.

Pozrel sa na mňa ako ublížené šteňa a povedal priškrteným hlasom:,,Ale aj ja som pekný spolusediaci a dokonca aj milý." dopovedal a obaja sme vyprskli do huronakeho smiechu.

Keď sme už konečne vzlietli tak si Tinus prehodil "nenapadne" ruku cez moje rameno a ja som sa k nemu "nenapadne" pritúlila.

,,Mám ťa rád.Vieš o tom?" opýtal sa len tak, z ničoho nič. Trochu ma to vyviedlo zmieri ale aj tak som mu odpovedala.

,,Aj ja teba. Tinusko." povedala a on sa len nad tým oslovením pousmial.
,,A možno aj viac." povedali sme naraz. Len sme sa na seba pozreli a potom som sa uložila na jeho rameno a zatvorila oči. Chcelo sa mi veľmi spať.

Posledné čo som vnímala, bol Tinusov bozk mne na líce. Len som sa mierne pousmiala.

Vtedy som presne vedela, že som práve tam kde mám byť a s kým mám byť. S ním. S chlapcom z môjho sna. S Martinusom Gunnarsenom. A v jeho náručí...

Tak a máme tu koniec knihy. Dúfam že sa Vám páčilo ako som to  ukončila.

Vaša Emily 💙Ⓜ️&Ⓜ️💙