Manželská zmluva - Maedoll

Plač

Čakala. Pozerala do jeho tváre, boli tak blízko, že stačil iba malý kúsok. Naozaj maličký.

Nič.

Odtrhla od neho pohľad.

Nevie nad čím premýšľa ale zjavne nie o nej. Keby ju mal rád, naozaj rád, už dávno by sa predsa nahol a pobozkal ju. Keď sa dozvedela, že jej mama vyhľadá manžela, vošiel do neho obrovský hnev, videla to na ňom...a teraz? Zjavne zistil, že mu za to nestojí. Odtiahne od neho ruku a postaví sa. Potom sa len bez slova dostane ku dverám a otvorí si a zastane pri dverách. Čakala. Po minúte zostal Xavier v izbe sám.

Mae išla po dlhej chodbe a dovolila samej sebe rozplakať sa. Nemal ju rád. Nemal ju natoľko rád, aby to spravil. Tak načo bojovať? Už predsa nemá čo stratiť.

Prišla až ku dverám izby svojich rodičov, zaklopala a vošla. Slzy jej jemne hladkali tvár ale ona odhodlane pozrela na mamu.

"Vezmem si ho." 

***

Mae sa nestihla ani vyžialiť. Nenechali ju dlho na pokoji, zjavne sa báli, že si to čochvíľa rozmyslí. Mae to ale nemala v úmysle. Síce ju preklínala celá rodina, no Xavier nezabojoval. Nebolo to ako v knihách. A tak nemala potrebu už odporovať. 

Matka nemala problém zavolať Killiana čo najskôr na večeru, chcela, aby jej dcérka urobila lepší dojem ako minule, keď ho priam vyhnala. Bol to predsa šľachtic.

Zazvonil zvonček.

Maedoll sa okamžite postavila a prišla ku dverám. Pozrela na Killiana. Prišlo jej, že vyzerá ešte staršie ako pred tým. Aj tak sa však uklonila. 

"Dobrý deň." Pozdravila stroho. 

Mama sa spokojne usmiala, spolu s otcom."Veľmi vás tu vítame."

Killian sa poklonil všetkým prítomným. "To ja som potešený vaším pozvaním." Postaví sa pred celú rodinku a všimne si aj, že Maedoll  ho privítala bez urážlivých pripomienok. "Dobrý večer, Maedoll."

Mae na neho pozerala chvíľočku ale potom sa odvrátila a vybrala do jedálne so sklonenou tvárou. Rodičia pozvali Killian ďalej. "Odpuste, dnes nie je vo svojej koži, inak je to veľmi živé a milé dievča. Poďte ďalej. Poppy, Marco, poďte sa aj vy najesť."

Večera by sa niesla tichom, kebyže Killiana rodičia nezahrnuli otázkami.

"Ako sa Vám tu zatiaľ pozdáva? Páči sa Vám mesto?" 

"Samozrejme, je to aj moje rodné mesto, len som tu dlho nepobudol a študoval v zahraničí. Ale mesto je nádherné a ja som rád, že ho môžem nazývať domovom."

"To ste určite veľmi vzdelaný. Naša Maedoll študovala doma, narozdiel od svojich súrodencov. Bola plachá a tak som jej zaplatila učiteľa." Rozplýva sa matka. "Skúšky urobila ako jedna z najlepších v celom svojom ročníku." Pozrie na Mae a napije sa. Otec prikývne.

"Bola som šiesta, mama. To Stasia bola medzi prvými." Upozorni ju jej dcéra a vyslúži si nahnevaný pohľad svojej mamy.
Killian sa nad tým však pousmeje. Samozrejme, že rodičia chcú svoju dcéru vykresliť v najlepšom svetle. To isté rodia aj jeho rodičia na nejakej spoločnej večery s návštevou. "Z toľkých študentov je to aj tak veľký úspech." na moment pozrie na Maedoll a potom sa pohľadom opäť venuje jej matke.

"Vezmi pana Killiana von, Mae. Je krasne." Usmeje sa mama, akonáhle všetci dojedia a necháva im aj s manželom súkromie. O Mae sa nebála, vždy bola poslušná. Keď odídu, Mae sa konečne dokáže nadýchnuť.