Ležala som na brehu rieky a začala som sa prebúdzať.Posledné čo si pamätám je ako som padala z útesu do rieky.Pokúsila som sa postavyť ale spadla som.Pozrela som na svoju predný pravú labku.Bola na nej dlhá čerstvá rana ktorá krvácala.Opatrne som sa znovu postavila.Útes z ktorého som spadla som nikde nevideľa.Rieka ma musela odniesť veľmi ďaleko.Rozhodla som sa ísť do lesa a nájsť si niaky úkryt.Veď so ešte malé šteňa.
Išla som opatrne lesom.Každú chvílu ma vystrašil niaky zvuk.Zrazu so upočula kroky.Skryla som sa pod krovie.Neďaleko stály dve feny.Prvá mi pripomínala trochu vlka.Vrchnú časť tela mala hnedú a na niektorých miestach tmavšiu.Tvár a nohy mala biele.Druhá fena bola menšia hnedo sivá a na niektorých miestach mala biele fliačiky.Dúfala som že ma neucítia.Každou sekundou sa však približovali bližšie a bližšie.Odrazu velká fena ktorá vyzerala troch ako vlk prehovorila.„Cítim niakeho psa.”Menšia fena k nej pribehla."Je to niekdo z Dark pack?”povedala.Velká fena znovu dala nos k zemi.„Nie.Je to šteňa.”Už som sa neudržala a jemne som zakňučala.Väčšia fena prišla ku kroviu a jemne povedala.„Vylez.Nemusíš sa nás báť.”Aj keď so im úplne ešte neverila vyšla so von.„Ako sa voláš?”Premýšlala som či jej to mám povedať.Ale uvedomila som si že keby mi chceli ublížiť tak by to už spravili.„Volám sa Polárka.”Menšia fena si sadla.„Ja som Obláčka a toto je Diana.A sme z Snow pack.”povedala nakoniec.„Nechcela by si sa k nám pridať?”Nadšene som zaštekala.„Svorka!Konečne nebudem sama.”pomyslela so si.Tak som sa vydala za Obláčkou a Dianou.
Zastavili sme sa a ja som zistila že toto musí byť tábor ich svorky.Všade boli psy.Diana a
Obláčka ma zaviedli do velkej nory.Stáli tam dvaja starší psy.Diana prišla bližšie.„Alfa to šteňa sme našli dnes keď sme boli na hliadke.Volá sa Polárka.”Velký pes na mňa kývol aby som prišla bližšie.Pomaly som zo svojou zranenou labkou pristúpila.„Z akej si svorky Polárka?”spýtal sa Alfa.„Nepamätám si z akej svorky som.Posledné čo si pamätám je ako som spadla z útesu do rieky.”„Dobre.Pokiaľ chceš môžeš zostať v Snow pack a vidím že si zranená Obláčka ťa odvedie našej ličiteľke.”Natešene som zaštekala.Obláčka a ja sme sme išli do nory liečiteľky.Bola o trochu menšia ako nora Alfy a Bety.V nútry bolo vela pachov byliniek a v strede stála sivo-hndá fena s čiernimy škvrnami.„Toto je naša liečiteľka Bezuška.”Po krátkom vysvetlovaní Bezuške kdo som a čo sa stalo mi fena dala na ranu bylinky a zabalila pavučinami.Obláčka ma potom zaviedla do nory matiek kde som zaspala.„Moja nová svorka Snow pack.”
430 slov.Tak ako sa vám príbeh zatiaľ páči?A ospavedlňujem sa za chyby
YOU ARE READING
SNOW PACK
AdventureLežala som na brehu rieky a začala som sa prebúdzať.Posledné čo si pamätám je ako som padala z útesu do rieky.Pokúsila som sa postavyť ale spadla som.Pozrela som na svoju predný pravú labku.Bola na nej dlhá čerstvá rana ktorá krvácala.Opatrne som sa...