SNOW PACK

7.

Dáždik a Dita pobehovali pri svojich mamách a hrali sa.Ja som išla popredu a kontrolovala či tu nieje niaka cudzia svorka.Flak išiel hneď za mnou.Odrazu som upočula niake hlasné zvuky.Pobehla som ďalej a uvidela čiernú rovnú cestu ktorá mala v strede biely pruh.Bola velmi dlhá a bežali po nej akési hlučné veci.Keď pribehla svorka všetci sa zastavili.Ametyst prišiel ku mňe."Viem čo to je.Keď som ešte žil s Dlhými packami tak tá vec stála pred ich domom.Ale keď niekam išli tak do nej vliezli a ona sa rozbehla.Niekedy v tom viezli aj mňa."

Počkala som kým väčšina tích hlučních vecí zmizla a rozbehla som sa.Svorka sa rozbehla za mnou.Všetci sme bezpečne prebehli na druhú stranu.Začali sa na oblohe tvoriť kopy čierních
mrakov.Po chvíli začalo pršať.Scovali sme sa pod blízke kríky kým neprestane pršať.Dážď avšak neprestával a silnel.Do nedalekého stromu udrel blesk.Dáždik a Dita sa pritiskli k svojim rodičom.Strom začal horieť a ja som vedela že tu zostať nemôžeme.Zavolala som svorku a vybehli sme z poza kríkov.Oheň sa začal šíriť a dážď prestával.Búrka skončila a ja som vedela kam sa musíme dostať.Do rieky kam sa za nami oheň nedostane.Uvidela som menšiu rieku a hneď som do nej zo svorkou skočila."Mami že neublíží Ohnivá fena Riečnemu psovy?"spýtala sa Dita."Ohnivá fena?"Pozrela sa na ňu jej matka."Keď môže by Riečny pes ktorý ovláda rieku musí byť niaky psí duch čo ovláda oheň."povie rozhodne malá fenka."Tak potom môže byť aj Daždivý pes a Snežná fena."povie Dáždik.Vyšla som z rieky pretože začalo zase jemne pršať."Šteniatka každý môže veriť v koho chce a možno naozaj existujú takíto psí duchovia."Les prestal horieť.So svorkou sme pokračovali v ceste.

Prechádzali sme lesom keď som ucítila cudzie pachy.Ale títo nepatrili psom ale boli podobné.Zrazu sa predo mnou objavili dvaja vlci."Čo chcete na našom území."zavrčal vlk."Len prechádzame.""A prečo by sme Vám mali veriť?!"Zavila vlčica."Naozaj len prechádzame nebrali by sme predsa do boja šteňatá."Vlčia sa na šteňatá pozrela a prikívla."Verím Vám ale z našeho územia Vás vyvedieme."Povedala a postavila sa vedľa mňa."Ja som Alfa Polárka."povedala som.Čierna Vlčia sa na mňa pozrela a povedal."Ja sa volám Múdrá a toto je môj druh Rýchly.Máte vo svorke krásne šteňiatka."povedala a ja som si všimla že čaká vlčatá.Sivý vlk menom Rýchlí za ňom stále chodil a kontroloval ju.Potom vlci zastali."Tu sú hranice našeho územia.Dúfam že nájdete dobré územie."povedal Rýchlí."A prečo ste opustili Vaše území"?spýtala sa Múdrá."Išla po Nás druhá svorka Dark pack keby ste ju videli vyhnite sa jej ich Alfa je čierna fena s hnedími znakmi a špicatími ušami."varovala som ich.Vlk a vlčica prikívli a rozbehli sa do lesa.

452 slov.Tak a teraz sú v príbehu aj vlci.