Zjedla som raňajky na izbe. Je mi tu smutno lebo už týždeň, čo tu som mi odišla spolubývajúca na samotku. Neviem, ako sa dá dostať tu samotka. Je to fuk! Vymotala som sa z postele a šla som si umyť zuby a prezliecť sa. Dala som si Nickovu mikinu a šla som za pánom doktorom Stylesom. Zaklopala som. "Ďalej. " ozval sa. Vošla som dnu a on si zapisoval nejaké veci.
"Sadnite si...len...len niečo si dopíšem." Povedal a ďalej písal. Sadla som si do tureckého sedu a pozerala som sa na neho. Páčili sa mi na ňom jeho veľké dlane. Boli také zachovalé a upravené. Jeho prsty boli dlhé a udržované v celej kráse. Po tých prstoch...nejedna žena by za ne zhrešila. Rozmýšľala som nad tým aké by to bolo...
"Julie? Ste v poriadku?" Prebral ma z mojej predtavy, ktorá bola nevhodná.
"Áno...uhmm...vlastne nie, keby som bola v poriadku tak tu nie som. "
"No, chcel by som pokračovať vo vašej liečbe inak a to je veľmi studeným kúpeľom. Môžte sa v týchto dňoch kúpať? " spýtal sa ma a dosť sprísnel.
"Áno, môžem."
"Dobre, začneme zajtra. Poobede sa zastavíte v sektore B na poschodí. Dovidenia Julie."
"Dovidenia pán doktor Styles. "
V ten deň nebol vo svojej koži. Celý deň som sa potulovala po chodbe. Nakoniec som našla miesto, kde som sa cítila dobre. Bolo to úplne na hornom poschodí. Podľa mňa to bola zašiváreň. Bola tam sedačka a bolo to v jednej odbočke na konci chodby, kde asi nikto nechodí. Tmavá menšia chodba, kde je len sedačka a úplná tma.
"Halo? Je tu niekto." Spýtala som sa lebo som nič nevidela. Nahmatala som niečo mäkké a zistila som, že je to sedačka a posadila som sa. Nikto na tej chodbe nechodil a cítila som sa konečne vyrovnane. Cítila som ako keby vedľa mňa sedel Nick. Ľahla som si do klbka a predstavovala som si niečie ruky ako ma hladia, ako sa ma dotýkajú od krku dlhou cestou až po lýtka. Tie ruky, ktoré mi hladia tvár a vlasy sú jemné a...a Harryho...prečo si teba predstavujem doktor Styles? Strhla som sa na pohladenie po ruke. Otvorila som oči a predo mnou klačal doktor Styles.
"Julie, hľadal som vás po celom zariadení je vám dobre?" Držal ma za ruku.
"Áno ja som sa tu len pozabudla." Odkaslala som si a odtiahla som si ruku, posadila som sa na sedačku a on si prisadol.
"Mám voľno a nevidel som vás v izbe." Prehrabol si vlasy.
"Keď máte voľno, nemohli by sme si tykať? Sme rovnako starý. "
"Neviem či sa to v práci hodí." Pozrel sa na hodinky. "Už mi voľno skončilo. "
"Tak mi povedzte čím vlastne trpím." Obrátila som sa k nemu so slzami v očiach.
"Vy to sama dobre viete. Depresie, zármutok."
"Depresie sa prejavujú nechuťou do jedla alebo prejedaním, úzkosťou, ktorá vzniká pri veľkom smútku ako je vaša tragédia. Chuťou na sex alebo máte odpor sexu, čo som sa k tomuto nedostal, ale pri tom, že ste mladá by som si myslel to prvé lebo starší ľudia majú odpir k sexu. A to, že máte zármutok je kvôli vášmu priateľovi a o tom svedčia vaše výpovede na besedách."
"Vylieč ma!" Chytila som ho za stehno. Zapozeral sa mi do očí a nastalo ticho. Ruku si položil na moju ruku, ktorou som ho jemne chytila za stehno. Jemne mi ju hladil a ja som ju odtiahla.
"Prepáčte...ja som...nechala som sa dosť uniesť. " zodvihla som sa a odišla som. Išla som na obed. Mali sme nejakú polievku bez chuti. Odniesla som tanier do okienka a vybrala som sa do spoločenskej niestnosti. Sadla som si a na stole bola kniha. Ani som si neprečítala názov a otvorila som ju. Nečítala som iba som sa tak tvárila. Rozmýšľala som...ten Harryho pohľad keď som ho chytila. Ako keby to v tej chvíli bol niekto iný, ako keby mu to chýbalo a uvedomil si, že to bola chyba. Tak ako ja som si to uvedomila. Nemala som chuť na dnešnú besedu, tak som povedala doktorke Vinstonovej, že mi prišlo nevoľno a ona ma odprevadila k izbe a prikryla ma.
"Ste mladé dievča, ktoré je tu náhodne. Nie je to miesto pre Vás. " povedala mi a odišla. Asi mi chcela naznačiť, že ma chce vidieť Šťastnú a nie zvocknutú z týchto pacientov. Nechcelo sa mi spať tak som sa len prevalovala. Keď išla v noci sestrička, tvárila som sa že spím. Nechcela som tie oblbovacie tabletky pi ktorých som nevedela triezvo rozmýšľať. Ráno som šla na raňajky a potom prišla pre mňa doktorka Vinstonová a odviedla ma na tretie poschodie, kde bola tmavá sedačka a vane pre pacientov. V šatni som da vyzliekla a zabalila ma do uteráka. Vošla som do hlbokej vane. Bola iná ako v domácnostiach. Sadla som si do vlažnej vody, potom mi tam prisypala ľad, Veľa ľadu. Nevidela som si na telo pod hrbou ľadu. Doktorka odišla a prišiel doktor Styles. Stoličku si dal ku mne a vytiahol si môj spis.
"Uvoľnite sa a zavrite si oči. Budete mi hovoriť čo vidíte. Ste v lese a vidíte dve cesty, ako vyzerajú? "
"Jedna je hlboká a tmavá. Druhá je vykosena ale sú tam kríky, pichľavé, ale je svetlejšia."
"Ktorú cestu si vyberieš? "
"Tù svetlú trnistú." Počula som ako po mojej výpovedi vždy niečo píše.
"Čo vidíte keď ňou idete?"
"Režú ma trne kríkov ale idem ďalej...vidím ako mi ukazuje aby som sa vrátila, ale ja...idem za ním...idem a nastala tma..nevidím...iba trochu a vidím všade len pichľavé kry...nevien ísť späť ani ďalej...dostala som sa do...do pasce a...a neviem sa dostať preč...neviem, ale chcem...ja.."
Prišlo mi do plaču.
"Dobre, stačí. Nechám vás tu chvíľu, idem zaniesť spis." Odišiel. Cítila som kŕč, nespala som celú noc a dolahol na mňa spánok z ničoho nič. Zaspala som. Tento kúpeľ mal trvať len 5 minút lebo tam bolo veľa ľadu. Lenže som zaspala!
"Môj bože! " Harry vošiel a ja som ležala premrznuta vo vani. Vytiahol ma rýchlo a sadol si somnou na zem. Rýchlo schmatol uterák a prehodil ho cez mňa a začal ma preberať. Pery som mala modré a telo bledé. Prebral ma a ja som videla ako cez jeho obsiahnuté biele tričko, ktoré bolo Vďaka mne mokré, bolo vidno jeho vypracované telo a tetovania. Chytila som sa okolo jeho krku oboma rukami a stisla som sa. Potrebovala som teplo. Moje prsia sa dotýkali jeho hrudi a srdce mi búšilo ako keby som mala dostať infarkt. Pristisla som sa viac a viac. On ma chytil za chrbát. Prstom mi išiel od krku, po chrbtici až po zadok.
"Nie, nenúť ma!" Odtiahla som sa a videla som ako sa zahrzyzol do pery. Oprela som si hlavu o jeho rameno a prehodil cez mňa uterák. Odniesol ma do šatne. Obliekol ma a doniesol mi deku. Šúchal mi ruky aby mi nebola zima. Keď som sa zdala v poriadku, odviedol ma späť na izbu a prikázal mi aby som to nikomu nepovedala. Prikývla som a pozakrývala som sa aby mi nebola zima.
V noci som dostala teploty.
"Mám nočnú ste v poriadku?"
"Je to fuk!" Zachrčala som. Chytil mi čelo a zistil, že mám horúčku. Doniesol mi lieky a chvíľu ma ohrieval. Zaspala som. Neviem kedy odišiel a či vlastne odišiel lebo ráno mi kmzbova kontroloval teplotu.
"Cítim sa lepšie. Dnes môže byť tá terapia s teplým kúpeľom. Prosím? "
"Poobede pre vás prídem. Idem za ostatnými pacientmi. "
Znova som nejedla. Poobede pre mňa prišiel, tak ako my sľúbil.
