Prišiel po mňa a bol trocha nesvoj. Cítil sa vinne asi za včerajšok. Vinne alebo trápne? Ja sa cítim trápne. Možno obaja na to zabudneme. Išla som do šatne. Vyzliekla som sa doktorka Vinstonová mi pomohla posadiť sa do vane, kde bola horúca voda.
"Bože dievča...si studena ako ľad." Podala som jej ruku nech mi pomôže. Keď som už sedela prišiel doktor Styles.
"Dnes som prišiel iba kvôli vám. Viete moja diplomovka zo zármutku a úzkosti nepočká." Vyzeral vystresovane. Doktorka medzi tým odišla.
"Dnes to pre vás nebude príjemná téma a ani pre mňa to nebude ľahké. " chýba mu asi sex...
"Bude to o sexe." Myslela som si.
"Uvoľnite sa a zavrite si oči. Ste na mieste kde vás to vzrušuje, kde presne ste?" Spýtal sa ma a niečo si znova zapisoval.
"Ležím vo vode a niekto sedí za mnou...spoločný kúpeľ a hladí ma po rukách...prechádza mi na nohy...neviem...nejde to." Bola som nadržaná aj keď som chcela Nicka, myslela som na iného. Desila som seba samu.
"Je to v poriadku. "
"Nie, nie je to v poriadku a vy to viete. Prišli ste sem iba kvôli mne a nič zo mňa nedostanete?" Zvýšila som hlas.
"Je to fuk!" Povedal.
"Nie." Videla som ako si spisom zakryl svoj poklad mezdi nohami. Uvidel, že som to zbadala.
"Povedzte mi koľko ste nespali? Koľko nemali oddych, koľko ste nemali sex?"
"Prečo sa ma to pýtate? " dal si dole plášť. Nahnevane šiel ku mne a klakol si. Vyzeral ako keby ma chcel utopiť.
"Takéto otázky tu kladiem iba ja!" Pobozkal ma. Jeho tvár som mala v mojich mokrých rukách. Postavil sa a rozopol si nohavice. Vkročil do vane. Ešte že bola taká veľká. Dal si dole boxerky a ľahol si na mňa. Bozkával ma a pravou rukou do mňa vnikol. Najprv jedným prstom. Popri bozkávaní som vzdychala a keď sa moje vzdychy stupňovali, vnikol druhým. Moje telo sa chvelo slasťou. Jemne mi bozkával krk a už keď bol pripravený vnikol do mňa on sám. Najprv jemne a potom pomaly prirážal. Neprirážal Veľa lebo ho brzdila voda. Naše telá išli rovnakým smerom ako voda. Keď zrychloval voda sa začala vlniť a narážali do seba malé vlnky. Narážali do seba ako on do mňa. Bolo to jemné ale vzdychy boli dostatočne hlasné. Chytal ma jemne za prsia a potom pri konci ma chytil za ruku a pozrel sa mi do očí. Jeho oči boli nevinné, ale zároveň boli plné prázdnoty, samoty a hnevu. Keď už vrcholil pevne ma stlačil za ruku a ja som chcela z plného hrdla kričať od slasti, od vzrušenia. Potom ma pobozkal na čelo a vyliezol z vane. Utrel sa a obliekol sa. Tričko mal mokré a presvital. Dal si plášť a pozapinal si ho. Ja som vyliezla a zmizla som do šatne. Sadla som si a rozplakala som sa. Obliekla som sa s plačom. Poutierala som si slzy a vyšla som von. Šla som na večeru. Nenajedla som sa. Odišla som do izby a sadla som si na posteľ. Nerozprávala som sa s nikým. Sedela som a pozerala som sa von z okna. Harry odišiel domov hneď po našom kúpeli. Doktori sa striedali v izbe a pozorovali moje správanie. Nevnímala som nikoho a nič. Moja poloha a správanie sa nezmenili ani na druhý deň. Doktori si robili starosť.
Tretí deň sa nič nezmenilo. Rozprávali sa o tom, že musím jesť aj piť a spať takisto. Nechala mi takto do večera kým nemali plán. Preplo mi v hlave kvôli sexu s Harrym, ktorý sa mi páčil? Alebo kvôli pocitu vinny voči Nickovi? Myslím, že odpoveď je jasná. Nick!
Sestrička sa rozprávala s doktormi ored dverami, že mi dá injekciu na spanie a napojí ma infuziu. Už nechcem žiadne injekcie. Videla som ako sa sestrička ku mne blíži s injekciou v ruke. Zoskočila som z postele a začala som vykrikovať.
"Žiadne sračky mi nepichajte!" Cuvala som do zadu a sestrička s doktormi išli za mnou.
"Nebojte sa. Budete len spať." Upokojoval ma. Zrazu som narazila na stenu. Sestrička sa rozbehla a ja som po nej kričala. Sadla som si do kúta.
"Nechajte ma na pokoji!" Plakala som a kričala som. Opakovala som to stále dookola. Sadla si a po pár minútach agresivity mi to svinstvo pichla do ramena. Videla som ako Harry, celý zdeseny stál za doktormi a sledoval túto drámu. Na druhý deň som sa zobudila na infuzii. Dala som si mikinu a šla som na sedenie k doktorovi Stylesovi. Doktorka mi otvorila dvere lebo som pri sebe musela ťahať infuziu. Sadla som si do tureckého sedu a dala som si kapucňu na hlavu. Pozerala som sa na svoje ruky.
"Vymeškali sme 4 dni." Posadil sa a položil si na nohy môj spis. Neodpovedala som mu.
"Dnes bude reč o..."
"Je pravda to, čo ľudia hovoria...v blázninci je každý blázon a aj ty si." Začala som sa smiať ako psychopat.
"Prečo? " prerušil ma v mojom smiechu.
"Keď som sa zcvokla ja, zcvojneš sa aj ty." Smiala som sa ďalej a pozerala som na neho spod kapucne.
"Ty nie si blázon, ty iba nevieš ísť ďalej a nerobíš preto nič aby si sa pohla z miesta!"
"Zrazu mi pán Styles tyka?"
"Nie, Prepáčte." Prehrabol si vlasy. Mal pravdu, nevedela som sa pohnúť z miesta ako v tom lese.
"Včera som vás videl. Ak nechcete dostávať tie injekcie, musíte jesť a spať."
"Nemusím vôbec nič...tváriť sa, že sa nič nestalo je mojou slabosťou. "
"Ako to myslíte? "
"Pán doktor Styles, to je fuk! Vy sám dobre viete ako to myslím. "
"Ten včerajšok si nechajte pre seba a mal som voľno, takže som nebol v práci. Prepáčte mi to. Mate pravdu, v blázninci je každý blázon. " povedal mi. Tá odpoveď ma upokojila a cítila som sa lepšie. Celý deň som prespala a starala sa o mňa doktorka Vinstonová. Doniesla mi jedlo a sestričky hnala odomňa preč.
"Pani doktorka ja nechcem aby ste ma dopovali tabletkami a už vôbec nie infekciami. "
"Zlato, vieš ľudia umierajú a len slabí sa nepohnu ďalej. Si silná. Vypadni odtiaľto a študuj!" Pani Vinstonová bola staršia milá pani. Veľmi som si ju obľúbila. Jej rada bola užitočná. Už dva dni som spala a normálne jedla. Spoznala som tu jedno dievča, ktoré malo 16 rokov a tragicky jej zahynula celá rodina. Zistiala som, že niektorí ľudia sú na tom horšie ako ja. Nesmiem byť slabá. Musím sa vzoprieť vlastným citom, musím Nickovi dokázať, že aj keď zomrel môj život ide ďalej a ja tu ostanem, ale nikdy nie sama. On bude vždy pri mne...
Už 5. Deň bolo všetko fajn. Sedenia prebiehali bez komplikácií a nakoniec som s Harrym aj vtipkovala. Besedy boli veselé aj smutné. Rodičia ma prišli pozrieť a mama ma hneď vyobjímala a otec rovnako. Rozprávali sme a doktor mi dovolil učiť sa. Ale iba cez deň.
Harry ma už týždeň nezavolal na sedenie. Cez chodbu som ho videla chodiť iba raz za deň. Netušila som, čo sa s ním deje...
