Vrahyňa noci- Následníci

Kapitola 1.

Mal, najobávanejšia vrahyňa na celom ostrove, uprela svoj zrak na budovu týčiacu sa nad ňou. Nočnú oblohu pretínala najvyššia veža postavená v nerozoznateľnom štýle. Tak to však na Ostrove stratených chodilo.

Ostrov, ktorý má svoju históriu a mnohý ju ovládajú. Keď sa kráľom celého kontinentu stal princ Adam, zloduchovia a ich poskokovia boli vyhnaný na miesto, kde nikomu nemôžu ublížiť. Vyhnanstvo by nebolo až tak zlé, ale kráľ myslel na všetko. Vyhnal ich na miesto bez mágie a uvrhol nad nich ochrannú bariéru.

Umiestnil ich čo najďalej od ľudí a bytostí, ktorí ostali žiť svoj šťastný a nudný život na mierumilovnom kontinente. Kráľ Adam spolu so svojou manželkou vytvorili šťastný svet pre všetkých princov, princezné a ich pomocníkov.

Ich životy boli očarujúce, ale život na ostrove nebol až tak očarujúci. Nikoho však nezaujímali osudy tých, ktorí sa im pokúsili zo života spraviť peklo.

Prudkým krokom Mal vykročila po ceste vedúcej do budovy, ktorá bola postavená z pozostatkov čo boli predtým kamene. Plášť, ktorý jej ukrýval tvár pred zvedavými očami si zatiahla ešte lepšie. Pred bránou stáli strážnici, ktorí tvorili jednu dvojicu z mnohých.

Ďalší dvaja sa nachádzali pri dverách vedúcich do plesovej haly a ostatný sa nachádzali vnútri, podľa Maliných výpočtov. Striedanie malo prebehnúť počas polnoci to ju však už nemuselo trápiť. Ak všetko pôjde podľa plánu vtedy by už mala byť na ceste späť.

Dni sledovania a zisťovania informácií o plese a učenia sa mapy zabrali Mal vyše troch dní. Keď jej majster povedal čo má za úlohu, tak ako vždy aj tentokrát bez otázok a váhania sa pustila do práce.

Nemala nárok na otázky, mohla len počúvať a vykonať.

Bol to jej dlh za to, že ju prichytil pri krádeži keď bola malá. Niekoľko krokov delilo Mal od človeka, ktorého dostihne túto noc osud. Netušila čo ten človek vyviedol jej majstrovi, ale ako vždy aj teraz musela odstrániť vyhliadnutého z povrchu zemského.

,,Prepáčte," ozval sa strážnik stojaci na pravej strane obrovských drevených dverí. Zábava sa môže začať, pomyslela si Mal a zhodila kapucňu, na tvári sa jej črtal jej úsmev nevinnej dámy.

,,Stalo sa niečo, strážnik?" opýtala sa jemnejším hlasom ako je ten jej typický. Strážnik na pravici si ju premeral a so zdvihnutím obočím pozrel na jeho spoločníka. Vymenili si pohľady a ten, ktorý ju oslovil len prikývol.

,,Príjemnú zábavu," povedal jej a naznačil rukou, aby vstúpila do budovy. S kývnutím hlavy, Mal prekročila prah a vošla do miestnosti, ktorá mohla byť jedine predstieňou. Červené koberce a zvieracie hlavy na stenách stačili nato, aby osoba, ktorá vstúpila do miestnosti vedela o koho sa jedná.

Prešla predsieňou a vstúpila k dverám vedúcim do plesovej sály. Strážnici stáli na svojich miestach tak ako predpokladala. Stačilo nahodil očarujúci úsmev a bez problémov sa dostala dnu.

Vraždy, ktoré prebiehali po celom ostrove, boli pre obyvateľov legendami. Nikto netušil, či sa naozaj stali alebo sa obeť len vyparila a nechce, aby o nej niekto vedel. Väčšími legendami sú však vrahovia, alebo vrah, o ktorom nikto nevie nič.

Kto by však veril niečomu čo nikto nevidel. Mal zavrhla svoje myšlienky do úzadia a vykročila popri stene veľkej plesovej sály. Kapela hrala v pravom rohu pri oknách a ľudia tancovali, alebo sa aspoň niektorí pokúšali.

Mal prekrútila očami nad niektorími osobami a začala sa sústrediť na svoju úlohu. Aspoň niečo jej odvrátilo myšlienky od vecí, na ktoré nechcela pomyslieť.