Vrahyňa noci- Následníci

Kapitola 4.

Tuho privreté oči jej neumožnili vidieť nič okolo nej. Látka, ktorá jej bránila oči čo len kúsok otvoriť ich, ju jemne hladila na pokožke a prepúšťala malinké svetlo. Mal zovrela prsty silnejšie okolo tvrdého dreva a nadýchla sa.

Nohy mala jemne pokrčené, voľná ruka si našla miesto na dlhej drevenej palici niekoľko centimentrov od druhej ruky. Mal sa zhlboka nadýchla, nežný vánok jej ponúkol všetky potrebné informácie, ktoré potrebovala.

Miestnosť, v ktorej stála strede, sa jej objavila pred očami aj bez toho, aby videla čo sa kde nachádza. Tichý buchot, priliž tichý nato, aby to začula hocijaká bytosť bez tréningu sa ozval na Malinej pravici a jej tvár ozdobil škodoradostný úsmev.

Fialovlasé dievča zostalo stáť na mieste ako doteraz a umožnilo jej obeti myslieť si, že nezačulo nič. Tak ako vždy sa pripravila na vhodnú chvíľu, keď mohla zničiť sny iných.

V jednej sekunde stála na mieste ako socha v ďalšej sa pohla ako keď lev skočí na svoju obeť. Palica v jej ruke sa pohla vo vzduchu akoby bola súčasťou jej tela. Vo vzduchu sa stretla s prekážkou, a predmet z rovnakého predmetu odrazil palicu v jej ruke.

Múdry ťah, pomyslela si Mal ale škodoradostný úsmev sa na jej tvári rozšíril. Palica v Malinej ruke bola ako predĺžená pomôcka a jej nohy fungovali bez toho, aby si premyslela čo bude ďalej robiť.

Otočka s palicou vo vzduchu jej umožnilo švihnúť s predmetom a s pokrčenými nohami si udržala rovnováhu. Osoba, ktorá na ňu zaútočila padla na zem s hlasným buchotom nasledovaná palicou.

Jeden dole už len dvaja, spočítala Mal v hlave a s rýchlosťou svetla sa otočila, aby odrazila útok na jej chrbát. Palica narazila na prekážku, ale Mal pohla rukou a udrela útočiaceho do chrbta.

S výdychom padla ďalšia obeť a Mal si zastala s palicou za chrbtom. Nastalo ticho, okrem zadýchaných porazených oponentov nič nepočula.

V mysli sa jej objavila miestnosť taká akú si ju pamätala. Žinienky rozmiestnené pri stanoviskách, jedna väčšia ako ostatné bola rozložená na mieste kde stála Mal. Steny a police zaplnené rôznymi zbraňami vypĺňali inak prázdne steny. 

Jediným poskytovateľom svetla bolo veľké okno, ktoré mierilo na opustenú záhradu. Závesy mierne zatiahnuté mali Mal sťažiť prácu. Tma však bola jej priateľom a to bola jej výhoda.

Neďaleko jej ucha spadol ťažký predmet, ktorý jej mal odpútať pozornosť. Mal sa nepohla, ale úsmev sa jej znova namaľoval na tvár. 

Nenápadne pohla hlavou, ale dostatočne, aby si to dobre vycvičený vrah všimol. Stačilo si dobre vypočítať kedy sa pohne a o niekoľko sekúnd sa Mal posunula doprava.

Presne keď opustila svoje miesto ďalšia a zároveň posledná obeť pristála na žinienke. Mal stisla palicu silnejšie a zaútočila. Palica buchla o palicu, nohy sa pohybovali v rytme nehrajúcej hudby. 

Až kým jej nevyrazili z ruky palicu a tá spadla na zem. Mal hlava sa automaticky otočila smerom kde dopadol predmet. Mal sa otočila vo vzduchu a kopla nohou odrážajúc osobu na zem a zachytila lietajúcu palicu jej oponenta. 

S namierenou palicou na hrudník obete si stiahla šatku z očí a pozrela sa na svoj výkon. ,,Tá tvoja šatka je určite deravá," ozvala sa osoba, na ktorú Mal mierila palicou. 

Dlhé hnedé vlasy i napriek drdolu trčali na všetky strany. Bandana uviazaná okolo hlavy mi zakrývali jedno oko a tým druhým sa pozeral na Mal stojacu nad ním. 

,,Nevieš prijať skutočnosť, že som lepšia aj poslepiačky ako ty?" uťahujúc si z neho Mal podišla k stojanu a uložila palicu na miesto.

,,Hah..to som nepovedal. Som lepší ako ty aj vo sne," povedal Jay medzitým ako sa postavil na nohy. ,,Ako myslíš," povedala Mal. ,,Všetci vieme, že si nedokázal zabiť pavúka," pridala sa do konverzácie Evie. 

Jej dlhé modré vlasy sa rozpadli okolo nej ako závoj, keď si vytiahla gumičku z vlasov. V ruke si prehodila fľašu a zobrala z lavičky malý uterák.

,,To sa stalo raz. A chcel som ho dať Sikovi," bránil sa Jay a dievčatá na seba pozreli s utláčaným smiechom. Deň, keď sa to stalo sa všetci smiali na ňom aj pri večery. Do postele mu prepašovali robotického pavúka, ktorého vyrobil Carlos.

,,Na ten krik stále neviem zabudnúť. Myslel som si, že odpadneš. Bol si biely ako moje vlasy," ozval sa hlas z tieňa, z ktorého vystúpil chlapec v čierno-bielom oblečení s bielymi vlasmi a počítačom pod pazuchou. 

Všetci traja nad jeho poznámkou vybuchli smiechom a Jay si prekrížil ruky na hrudi. ,,Ha-ha-ha," zasmial sa urazene a pokračoval ,aspoň vtedy bol nápomocný J..," zasekol sa v momente ako si uvedomil, čo skoro povedal.

V miestnosti utíchol smiech a všetci sa pozreli na Mal. Dievča pokrútilo hlavou a zobralo si svoje veci z lavičky. ,,Idem sa osprchovať," povedala a vyšla z tréningovej haly. 

Jej kroky sa ozývali po tichej chodbe, keď sa ponáhľala do svojej izby. ,,Mal!"ozval sa hlas od dverí, z ktorých práve vyšla. Osoba ju dobehla keď už bola na schodoch.

,,Mal,"chytila ju za ruku, ale Mal si ju vytrhla. V tichosti vystúpili po schodoch vedľa seba. ,,Ako sa máš?" opýtal sa jej Carlos.

,,Pekelne dobre," odvetila mu a pozrela sa naňho. Svetlo mu ožiarilo pehy na tvári, ale Carlos sa netváril veselo ako vždy.

,,Vieš, že Jay je idiot, zabud....," 

,,Viem a nechcem to rozoberať," skočila mu do reči a Carlos to pochopil a hneď stíchol. ,,Po sprche, moja izba?" navrhol, aby uľahčil situáciu. 

Mal chcela byť osamote, aby sa mohla sústrediť na svoju misiu, ale prikývla. ,,Priprav zmrzlinu," povedala a nechala Carlosa na chodbe samého. 

Nedokázala byť drzá k jedinému človeku, ktorého poznala ako svoju dlaň. Mal vstúpila do svojej izby a vypustila z hlavy všetky myšlienky, ktoré by jej mohli zničiť náladu ešte viac.

°°°°°°°°

V teplom fialovom svetri a zelenkastých legínach sa Mal vybrala z jej tmavého kúta a vstúpila do izby o poschodie vyššie, kde sa nachádzala povala. 

Miestnosť bola malá, ale Carlos si ju po viacerých úpravách zväčšil pomocou rôznych vynálezov. Mal nedokázala prestať civieť na jeho izbu i keď tam už bola viackrát. 

Doma vyrobené stroje, police z knihami, kopy krabíc a schody vedúce hore do laboratória očarili Mal vždy keď vstúpila do tej miestnosti. 

Malé okrúhle okná prepúšťali dostatočne veľa svetla. Malý robot sa prikotúľal k Mal. ,,Ahoj C4," pozdravila ho a robot zdvihol ruku na pozdrav a zmizol za vežou krabíc. 

,,Ako to, že si dostal tú najlepšiu izbu," povedala keď vošla hlbšie. Nikde nevidela Carlosa, ale počula kroky chodiace hore v laboratóriu.

Mal stúpla na prvý schod a pozrela sa hore. ,,Dúfam, že si pripravil zmrzlinu," povedala a s malým úsmevom sa vybrala hore. 

,,Carlos?" zavolala keďže jej chlapec neodpovedal späť. Schody nechala za sebou a vkročila na miesto kde Carlos pracoval každú voľnú minútu. 

Sáčky porozhadzované po zemi, flaša vody položená na stole boli jediné znaky života. ,,Carlos? zavolala naňho ešte raz a spoza stola preplneného súčiastkami sa objavilo zelené svetlo.

Na sekundu akoby zastal čas a Mal mala pocit akoby vo vzduchu vybuchla elektrika. Rôzne hlasy sa ozvali z okolia a Mal mala pocit akoby sa ocitla v miestnosti preplnenej ľuďmi. Jej telo sa zdvihlo do vzduchu a Mal sa pred očami objavil moment z rána.

V momente však všetko stíchlo a Mal bola naspäť v Carlosovom laboratóriu. Chlapec vykukol spoza kopy súčiastok a pozrel sa na Mal s prekvapeným pohľadom. 

Jeho vlasy stáli na všetky svetové strany a na tvári sa mu pohrával malý úsmev.

,,Čo to bolo?"

------------------------------------------------------------

A/N: Šťastný nový rok vám prajem!!!