Vrahyňa noci- Následníci

Kapitola 7.

Opustená ulička mala viacero výhod, ale najviac vyhovovala už len z toho dôvodu, že bola opustená. Žiadne zvedavé pohľady, žiadny ľudia, ktorí si pošuškávali medzi sebou keď prechádzal okolo, žiadne zbytočné reči. 

Malý kamienok sa odrazil od steny, keď Tony stúpil na zem, po ktorej kráčal k miestu, ktoré považoval za riešenie svojich problémov. Roky strávené v prímorskom meste neboli práve najpriateľskejšie a najkrajšie, ale bolo omnoho príjemnejšie ako miesta kde bol predtým preto dokázal prežiť aj na takom mieste ako je LéVille. 

Mesiac sa odrážal na jeho orieškovohnedej pleti, keď si razil cestu pomedzi opustené budovy k svojmu cieľu na konci uličky. Jeho kroky na kamenistej zemi sa odrážali od stien, ktoré ho obklopovali z dvoch strán. Tma, ktorá bola jeho domov, ho obklopovala aj tentokrát a robila mu spoločnosť. Malé kučery padali na jeho čelo, ktoré si spod bavlnenej čiapky - hriacej jeho hlavu a ukrývajúcej tajomstvá -  našli cestu von.  

Z dôvodu jeho nezvyčajných znakov nebol ako ostatný obyvatelia LéVille, ale ani nebol ničím nezvyčajným. LéVille bolo prímorské mesto, ktoré poznalo celý kontinent a preto sa na tomto mieste vystriedali mnohí zvláštny ľudia. Avšak Tony bol veľkou otázkou výriacou v každých hlavách.

Jeho vzhľad nebol otáznym až kým ho neuvidel niekto v jeho normálnej podobe. Väčšie otázky vyvolával jeho pôvod a jeho minulosť. Nikto nevedel odkiaľ sa Tony objavil v meste a nikto netušil kým je. Neobjavoval sa v žiadnych legendách, neobjavil sa v histórií a ľudia časom začali tvoriť rôzne teórie. 

Najzábavnejšou teóriou podľa Tonyho bolo, že je démonom, ktorý utiekol z pekla a čaká na to, aby mohol vykonať svoju prácu, pre ktorú bol stvorený. Na Tonyho tvári sa objavil malý úsmev pri spomienke na deň, keď si tú teóriu vypočul od osoby, ktorá ho zamestnala bez hocijakých problémov. 

,,Mala by si sa báť. Zamestnala si nebezpečného démona," odvetil Tony na tú teóriu a jeho spoločníčka sa zasmiala. A možno aj naozaj bol démonom, ktorý čakal na svoju chvíľu, pomyslel si keď sa blížil ku koncu uličky a pohrával sa s malými predmetmi, ktoré sa mu podarilo cestou "požičať" od okolo idúcich ľudí.

Zelená žiara osvietila Tonyho tvár, ktorý sa obzrel a zabudol na spomienku, ktorá ho skoro vrátila do čias, na ktoré sa snažil zabudnúť. ,,Čo to-?"zamrmlal si popod nos a priskočil k najbližšej stene, aby sa ukryl pred nebezpečenstvom, ktoré naňho číha za rohom. 

Pomaly sa začal približovať k východu s uličky a zvedavosť každú sekundu víťazila. Jeho vedomie mu vravelo, aby sa vrátil, ale nejaká neviditeľná ruka ho ťahala bližšie k zdroju tajomnej žiary.

Mesačné svetlo mu osvetľovalo cestu aj po tom ako žiara zhasla a nastalo ticho. Tony sa zhlboka nadýchol a vykukol spoza rohu na pieskovitý breh. Jeho oči sa prispôsobili k jasnejšiemu svetlu a uprel zrak na nekonečné more, ktoré ho kedysi dostalo tam kde sa teraz nachádza. 

Uprostred pláže nastal pohyb a tmavá postava padla na zem. Jeho oči zachytili pohyb ako keď šelma zaútočí na svoju korisť. Postava ostala ležať na zemi, ale Tonyho oči sa zastavili na niečom čo sa nachádzalo za ňou. 

Neveril svojim očiam. Bolo to akoby sa nebo roztvorilo na dvoje a malú chvíľku videl Tony úplne iný svet. Diera v temnote sa pomaly začala zatvárať a Tony s úžasom sledoval každý jeden moment. Mágia na kontinente fungovala, ale on už dávno nevidel nič podobné tomu ako bola tá nevysvetliteľná diera v nebi. 

Presunul svoj zrak na postavu ležiacu na zemi. Nehýbala sa a Tony nemal pocit, že by bola mŕtva. Poznal každú časť pláže a poznal aj jej tajné skrýše. Tentokrát sa ale nevybral na svoju obľúbené miesto, ale priblížil sa k postave ukrytej v temnote.